Radomila, Soukalová, Eva Šviráková, Jan Görig, Jarmila Strážnická, Přemysl Strážnický, 2017. Design stories, aneb, Kreativní inovace a problémy jejich transferu do praxe. Zlín: Univerzita Tomáše Bati ve Zlíně, 2016. 137 s. ISBN 978-80-7454-637-2.

image_pdfimage_print

Radomila, Soukalová, Eva Šviráková, Jan Görig, Jarmila Strážnická, Přemysl Strážnický, 2017. Design stories, aneb, Kreativní inovace a problémy jejich transferu do praxe. Zlín: Univerzita Tomáše Bati ve Zlíně, 2016. 137 s. ISBN 978-80-7454-637-2.

Autor

Dagmar Weberová

V súčasnom období sme vo vyspelých krajinách svedkami prudkého rozvoja kreatívnej ekonomiky, čoho dôkazom je aj rastúci počet firiem pôsobiacich v oblasti kreatívneho priemyslu. Predložená publikácia má ambíciu poukázať na význam kreatívnych inovácií, ktoré, z dôvodu zvýšenia konkurencieschopnosti českej ekonomiky, je nevyhnutné v čo najkratšom čase implementovať do praxe, s čím sú často spojené nemalé ťažkosti a problémy.
Recenzovaná publikácia je členená do piatich kapitol, ale z obsahového hľadiska ju môžeme rozdeliť na dve časti a síce na bádateľskú a teoreticko-metodickú časť.
Prvú kapitolu venovali autori významnej osobnosti českého priemyselného dizajnu, profesorovi Pavlovi Škarkovi, ktorý je považovaný za spoluzakladateľa Univerzity Tomáša Bati v Zlíne a jej Fakulty multimediálnych komunikácií a ktorý bol zároveň aj autorom množstva realizovaných priemyselných návrhov, o čom svedčí bohatá príloha na konci kapitoly. Autori sa zamerali na zásadný odkaz profesora Škarky, na originálny dizajn a jedinečnosť výrobkov. Originalita v oblasti dizajnu predstavuje v súčasnosti pre firmy významnú konkurenčnú výhodu a preto je prirodzené, že autori nezabúdajú ani na jej právnu ochranu na území Európskej únie. Ako som už spomenula, kapitolu uzatvárajú ukážky originálnej tvorby profesora Škarky a jeho nasledovníkov.
Druhá kapitola sa zameriava na význam univerzít ako inšpirujúceho prostredia a zdroja inovatívnych myšlienok a nápadov a oboznamuje čitateľa s výsledkami analýzy zacielenej na podmienky pre transfer kreatívnych inovácií na univerzitách v Českej republike. Autorka uvádza základné dokumenty, ktoré na legislatívnej a vládnej úrovni zdôrazňujú prepojenie aplikovaného výskumu na prax. Autorka konštatuje, že v rámci Univerzity Tomáša Bati v Zlíne bolo v rokoch 2008 až 2014 podaných 314 prihlášok predmetov priemyselného vlastníctva, ale len nepatrné množstvo z týchto predmetov skončilo vo výrobnom procese a je určených k praktickému použitiu. Preto je nevyhnutné danú situáciu analyzovať a zamyslieť sa nad otázkou „v čom spočíva úloha českých univerzít v oblasti transferu kreatívnych inovácií“ (str. 43). Autorka sa rozumne pozerá i za hranice Českej republiky a analyzuje aj školy v krajinách, ktoré sa dlhodobo nachádzajú na popredných miestach rebríčka konkurencieschopnosti, akými sú Fínsko, Švédsko, Dánsko alebo Nórsko. Domnievam sa, že záver kapitoly, v ktorom autorka, na základe výsledkov analýzy, deklaruje nevyhnutnosť podpory vzniku kreatívnych centier, je jasnou odpoveďou na ďalší vývoj v oblasti transferu kreatívnych, kultúrnych či vedeckých inovácií.
Cieľom ďalšej kapitoly je identifikovať problémy pri realizácii kreatívnych projektov, pretože v súčasnom období je menej zložité prichádzať s inovatívnymi riešeniami, avšak o to zložitejší je ich transfer, t. j. ich konkrétna realizácia v podmienkach praxe. Autorka sa, na základe výsledkov výskumu, dopracovala k poznaniu, že jedným z kľúčových problémov sú bariéry v oblasti komunikácie (internej i externej) a financií.
V nasledujúcej, štvrtej, kapitole autorka prezentuje svoje skúsenosti z oblasti využitia počítačovej manažérskej hry pre potreby výučby projektového manažmentu na Fakulte multimediálnych komunikácií UTB v Zlíne. Autorka detailne predstavuje vznik nového, inovatívneho produktu, autorskej knihy Artbook Zlín. Autorka dospela k poznaniu, že výučba formou manažérskej hry je pre študentov nielen zaujímavá, ale môže byť aj efektívna, pokiaľ študenti cítia oporu v pedagógovi. V poslednej, piatej, kapitole je čitateľom predstavený nový prístup k plánovaniu a riadeniu kreatívnych projektov.
Záverom si čitateľ môže prečítať krátke zamyslenie nad ťažkosťami spojených s transferom technológií na vysokej škole vo všeobecnej rovine. Napriek užitočnosti tohto zamyslenia by si publikácia, vzhľadom na svoj charakter, zaslúžila ešte aj samostatný záver.
Z formálneho hľadiska je publikácia písaná odborným štýlom, okrem bohatej obrazovej prílohy v prvej kapitole, nájdeme v publikácii názorné diagramy a prehľadné tabuľky. Autori aplikovali pri získavaní informácií kvalitatívne i kvantitatívne metódy výskumu a zistenia prezentované v publikácii sú výsledkom početných analýz.
Záverom je možné konštatovať, že sa autorom úspešne podarilo skĺbiť šírku prezentovanej témy do literárne spracovateľnej podoby, ktorej výsledkom je pozoruhodná odborná publikácia, prinášajúca cenné informácie z oblasti transferu kreatívnych inovácií do praxe, a ktorá dokáže upútať nielen odbornú, ale i širšiu verejnosť so záujmom o kreatívne inovácie a riešenia ako i priemyselný dizajn.