Reklama a niektoré jej legislatívne obmedzenia v podmienkach Slovenskej republiky

Reklama a niektoré jej legislatívne obmedzenia v podmienkach Slovenskej republiky

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že reklama parí len do oblasti marketingu. Aj túto súčasť marketingového mixu však podrobne reguluje slovenský zákonodarca. Z hľadiska systematiky práva je reklama upravená tak v oblasti verejného práva ako aj súkromného práva. Ide najmä o oblasť ústavného práva, správneho práva, obchodného práva a v neposlednom rade aj občianskeho či trestného práva. Tieto oblasti práva však musia rešpektovať často komplikované prenikanie nadradeného európskeho práva do národného práva. Právne aspekty reklamy a s tým spojená možnosť propagácie rôznych produktov sa v našich podmienkach dostáva na okraj záujmu odbornej verejnosti. Hlavným cieľom príspevku je však identifikácia reklamy z pohľadu európskej a najmä slovenskej právnej úpravy v kontexte rozhodovacej činnosti orgánov verejnej moci, ktoré dohliadajúc na dodržiavanie zákonných obmedzení propagácie vybraných produktov. Čiastkovým cieľom je poukázať na niektoré vybrané problémy aplikačnej praxe a navrhnúť spôsoby odstránenia zistených nedostatkov konkrétnymi postupmi. V príspevku sa prostredníctvom vedeckého a doktrinálneho výkladu skúmajú vybrané ustanovenia zákona o reklame a súvisiace právne predpisy vzťahujúce sa najmä na problematiku reklamy liekov. Prostredníctvom odbornej literatúry, judikatúry a rozhodovacej činnosti orgánov verejnej moci sa hľadajú odpovede na objavené aplikačné problémy z praxe. V závere príspevku sa kritickým spôsobom analyzujú zistené nedostatky a navrhujú vhodné opatrenia na ich odstránenie.

Úvod

Požiadavka uplatňovať princípy trhovej ekonomiky v ďalšom rozvoji slovenského hospodárstva vyvoláva dopyt po informáciách, poznatkoch a skúsenostiach z fungujúcich trhových ekonomík. Základným motívom je hľadanie spôsobov, metód a postupov na dosiahnutie tohto cieľa. Preto sa čoraz viac hovorí o potrebe aplikácie marketingu, ktorého využitie je predmetom záujmu najmä podnikateľských subjektov. Marketing sa považuje za osobitne účinný prístup k hľadaniu optimálnych efektov a tým aj k dosahovaniu cieľov podnikateľov. Ciele sú rôzne, napríklad od rozširovania určitých názorov týkajúcich sa škodlivosti fajčenia, až po tie najčastejšie a v podmienkach trhovej ekonomiky najvýraznejšie, t. j. maximalizovanie zisku podnikateľov. Podľa niektorých autorov (Vysekalová a Mikeš 2018) reklama patrí medzi najdôležitejšie časti komunikačného mixu ako každá platená forma neosobnej prezentácie a propagácie myšlienok tovaru alebo služieb konkrétnym investorom. Tento pojem vznikol z latinského slova clamare, čo znamená kričať, volať. Reklama je jedna z hlavných foriem komunikácie a jej úlohou je dostať do povedomia zákazníka určitý produkt alebo službu, odlíšiť ich od ostatných ponúk, a najmä presvedčiť zákazníka, aby si produkt kúpil. Úspešná reklama je preto podľa Payneho (1996) jedným z hlavných faktorov úspešnosti marketingovej politiky. Použité prostriedky môžu mať viacero foriem, napr. reklama v médiách alebo priama reklama. V dnešnej dobe informačného veku osobitné miesto patrí internetovej reklame. Pozornosť je však upriamená na jej právne aspekty z dôvodu, že tieto sa v slovenskej právnej vede dostávajú na okraj záujmu odbornej verejnosti.

Cieľ príspevku a metodika

Hlavným cieľom príspevku je preskúmať európsku a najmä národnú právnu úpravu reklamy v kontexte rozhodovacej činnosti slovenských orgánov verejnej moci dohliadajúcich na dodržiavanie zákonných obmedzení propagácie vybraných produktov. Ďalším cieľom je identifikovať problémy v aplikačnej praxi, najmä pri rozhodovaní správnych orgánov a navrhnúť spôsoby odstránenia zistených nedostatkov konkrétnymi postupmi.
Vzhľadom na charakter príspevku ide o aplikáciu viacerých vedeckých metód poznania, najmä metódu logiky, ktorú je možné použiť vo všetkých vedách. Ďalej je to metóda abstrakcie, bez využitia ktorej by príspevok vzhľadom k svojmu širokému záberu mohol pôsobiť neprehľadne až chaoticky. Potrebnou metódou pre úspešné spracovanie danej problematiky je i metóda logickej analýzy, ako aj analytická metóda, zameraná hlavne na analýzu právneho stavu a právnej úpravy reklamy. Porovnávacou metódou je možné získať poznatky a rôzne názory na právnu úpravu a výklad jednotlivých inštitútov. Vychádzajúc z vedeckého poznania platného a účinného práva a právnej vedy bol v niektorých častiach práce použitý aj doktrinálny výklad.
Na Slovensku sa téma reklamy dostala do úzadia záujmu právnej vedy. Bádaním a štúdiom dostupnej literatúry možno konštatovať, že absentuje nielen odborná literatúra, ale aj časopisecké príspevky v oblasti právnej regulácie reklamy. Možno poukázať najmä na staršie časopisecké príspevky M. Tyrolovej (2007), J. Vozára (2006) a kolektívu autorov Siminská, Šimeková, Gyarfaš (2013), ktoré sú už vzhľadom na rýchly vývoj legislatívy v niektorých vybraných častiach ich prác a s tým súvisiacimi názormi v určitých častiach neaktuálne. Na dosiahnutie vytýčeného cieľa je potrebné preskúmať a podať stručnú analýzu rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv, či Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.

Ústavnoprávne zakotvenie reklamy

Z pohľadu teórie práva reklama patrí do druhej generácie ľudských práv, obsahujúce právo na informácie. Legislatívne však bolo toto právo zakotvené do československého právneho poriadku až po politických a spoločenských zmenách v roku 1989. K tak významnému kroku došlo v roku 1990, keď bol federálnym zhromaždením ČSFR prijatý ústavný zákon – Ústavná listina základných práv a slobôd. Listina je dodnes súčasťou právneho poriadku SR, hoci prijatím Ústavy SR v roku 1992 sa stala úplnou predlohou pre kreovanie II. hlavy ústavy s názvom „Základné práva a slobody“.
Listina teda zakotvila slobodu prejavu, právo na informácie a právo slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať informácie, pričom tieto práva sú „samovykonateľné“, t. j. je možné ich priamo uplatňovať, vykonávať i bez obyčajného zákona. Samotná listina vychádza z princípov právneho štátu (Krošlák et al. 2016). Opiera sa predovšetkým o zvrchovanosť práva, čo v praxi znamená, že sféra slobody jednotlivca je prvotná a štát do nej môže zasahovať len na základe zákona a len zákonom predpísaným spôsobom. Prioritu má teda človek – občan, ktorý môže robiť všetko, čo mu zákon nezakazuje.
Základnou normou pre slobodu prejavu a právo na informácie je ústavný zákon SNR č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „Ústava“). Ústava SR v Článku 26 odsek 1 ustanovuje, že „Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.“
Porovnaním ústavnej úpravy slobody prejavu a práva na informácie je možné dospieť k záveru, že v zásade existujú dva modely slobody prejavu a práva na informácie. V prvom modeli sa právo na informácie zaručuje v rámci slobody prejavu. V druhom modeli sa rozlišuje medzi slobodou prejavu a právom na informácie v tom zmysle, že majú rozdielny účel aj obsah. Takéto poňatie výslovne ustanovuje napríklad švédska ústava.
Popri ustanoveniach odsekov 1 až 4 článku 26 Ústavy SR, ktoré sa vzťahujú na slobodu prejavu a zároveň i na právo na informácie, je súbor ústavných noriem o práve na informácie početnejší.
Ústava SR neobmedzuje právo na informácie z hľadiska predmetu tohto práva. Neustanovuje teda pozitívny výpočet informácií, ktoré oprávnená osoba môže vyhľadávať, prijímať a rozširovať a ani neurčuje negatívny výpočet, ktoré nemožno vyhľadávať, prijímať a rozširovať. „Predmetom práva na informácie môžu byť všetky informácie, pokiaľ nejde o informácie podliehajúce obmedzeniu podľa Článku 26 odsek 4 Ústavy SR.“
Článkom 26 odsek 2 Ústavy SR sa priznáva právo prijímať a rozširovať informácie. Pri uplatnení tohto práva sa ústavou nechráni iba právo prijímať informáciu či rozšíriť informáciu, ale aj kumulovaná možnosť ďalej rozširovať prijatú informáciu.
Právo na informácie možno obmedziť, ak sa splní jedna formálna a dve materiálne podmienky zhodné s podmienkami, za ktorých ústava dovoľuje obmedziť slobodu prejavu. Vo vzťahu k právu na informácie má osobitný význam aj ochrana utajovaných skutočností, ktorá predstavuje konfliktný verejný záujem k právom chránenému záujmu dostať informáciu. Prameňom práva je zákon č. 241/2001 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností.
Konkrétnejšie však právnu úpravu reklamy nachádzame najmä v článku 55 Ústavy, podľa ktorého sa hospodárstvo Slovenskej republiky zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky, pričom Slovenská republika chráni a podporuje hospodársku súťaž. Posledná veta článku 55 odkazuje na podrobnejšiu úpravu tejto problematiky v osobitných zákonoch. Obmedzenie ústavou garantových práv v súvislosti s reklamou je prípustné iba na predchádzanie nekalej súťaže a šírenia nepravdivých či zavádzajúcich informácií (Palúš 2016).
Právna regulácia reklamy je obsiahnutá aj vo viacerých právnych predpisoch Európskej únie. Tie sú našim zákonom nadradené. Kľúčové miesto patrí Smernici Európskeho parlamentu a rady č. 2006/114/Es z 12. decembra 2006 o klamlivej a porovnávacej reklame (ďalej len „smernica o klamlivej a porovnávacej reklame“). V súvislosti s reklamou vybraných produktov zaujíma osobitné miesto Smernica Európskeho parlamentu a Rady zo 6. novembra 2001 č. 2001/83/ES, ktorou sa ustanovuje zákonník spoločenstva o humánnych liekoch (ďalej len „zákonník spoločenstva“).
Z hľadiska vnútroštátnych predpisov je reklama primárne upravená v zákone č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o reklame“),či v zákone č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“). Reklama šírená v rozhlasovom a televíznom vysielaní je upravená osobitne, a to v zákone č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vysielaní a retransmisii“). Reklamu farmaceutických produktov neprehľadne až chaoticky obsahuje aj zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o liekoch“). V tomto prípade ide najmä o úpravu sponzoringu odborných podujatí, či poskytovanie zakázanej zľavy v naturáliách.
V rozvinutých krajinách, kde reklama pôsobí v stabilizovanom liberálnom prostredí trhovej ekonomiky, sa pre reguláciu etiky reklamy ustálila forma etických kódexov. Napriek tomu, že ide o právne nezáväzné pravidlá manažmentu reklamy, rešpektujú sa pomocou autority osobitných združení, do ktorých sa združujú podnikatelia podnikajúci v oblasti reklamy.

Zákon o reklame všeobecne

Pôvodný právny základ úpravy všeobecných požiadaviek na reklamu, ako aj dozoru nad reklamou, bol obsiahnutý v zákone č. 220/1996 Z. z. o reklame účinný do 30. apríla 2001. Počas jeho štvorročnej existencie sa ukázali mnohé nedostatky. Problematickou bola už samotná definícia reklamy; nedostatky sa objavovali v obmedzujúcich opatreniach pri reklame niektorých produktov, ale aj pri výkone dozoru nad dodržiavaním zákona.
Pomerne vážny problém vo vzťahu k právnej úprave reklamy zákonom č. 220/1996 Z. z. o reklame na Slovensku nastal v roku 2000 v súvislosti s prípravou európskeho kódexu o reklame, čím sa tento zákon stal absolútne nevyhovujúci aktuálnym potrebám regulácie reklamného trhu. Vzhľadom k prijatiu viacerých smerníc EÚ, upravujúcich aj iné oblasti reklamy, sa z dôvodu potreby implementácie európskeho práva do slovenského právneho poriadku upustilo od úvah o jeho novelizácii. Výsledkom bolo prijatie aktuálne účinného zákona o reklame, kde zákonodarca vychádzal zo štyroch základných zásad, ktorými sú zákonnosť, čestnosť, pravdivosť a slušnosť. S využitím týchto základným myšlienok sú koncipované všeobecné požiadavky na reklamu napríklad liekov a dojčenských prípravkov, pričom v rámci reklamy sú stanovené osobitné podmienky a obmedzenia. Možno konštatovať, že zámerom zákonodarcu nebolo týmto zákonom komplexne upraviť celú oblasť reklamy; snáď aj preto ponechal v platnosti vybrané časti zákona o liekoch, zákona o vysielaní a retransmisii či Obchodného zákonníka upravujúcich niektoré právne inštitúty ako aj šírenie reklamy v určitých médiách. Počas takmer dvadsaťročnej účinnosti sa vyskytli viaceré problémy, čo spôsobilo, že bol sedemnásťkrát priamo či nepriamo novelizovaný.
Z hľadiska systematiky je zákon o reklame rozdelený do troch článkov, pričom ťažisko právnej úpravy je obsiahnuté v prvom článku. Úvodné ustanovenie § 1 zákona obsahuje jeho účel rámcovo vymedzený do štyroch oblastí: všeobecnú úpravu požiadaviek na reklamu, podmienky na reklamu niektorých produktov podnikania, úpravy právnej ochrany pred účinkami klamlivej reklamy a porovnávacej reklamy v takej forme, ktorá je neprípustná, ako aj pôsobnosť orgánov dozoru nad dodržiavaním ustanovení zákona.
Ustanovenie § 2 zákona vymedzuje základné pojmy, ktoré sú z obsahového hľadiska pre právnu úpravu najvýznamnejšie. Ide najmä o reklamu, ktorú zákonodarca definuje ako predvedenie, prezentáciu alebo iné oznámenie v každej podobe súvisiace s obchodnou, podnikateľskou alebo inou zárobkovou činnosťou s cieľom uplatniť produkty na trhu. Pre porovnanie je potrebné zdôrazniť, že niektorí autori (Kotler a Keller 2016) z oblasti marketingu si tento pojem vysvetľujú inak. Pod pojmom reklama chápu každú platenú formu nepersonálnej prezentácie a podpory myšlienok, výrobkov alebo služieb, ktorú platí identifikovateľný sponzor.
Základné kritéria na reklamu vychádzajú z právnej úpravy hospodárskej súťaže, ako aj zásad etiky a najmä ochrany spotrebiteľa. V prvom rade podľa Suchožu reklama nesmie byť klamlivá. Táto skutočnosť sa posudzuje z hľadiska jej obsahu, údajov, znakov a informácií. Tieto znaky sa posudzujú najmä vo vzťahu k osobám, ktorým je určená alebo ktoré zasiahne. Rovnako je neprípustné, aby v dôsledku klamlivého obsahu boli adresáti uvedení do omylu, ktorý by ovplyvnil ich ekonomické správanie na trhu alebo ich dokonca poškodil.
Definíciu klamlivej reklamy nachádzame v ustanovení § 45 Obchodného zákonníka, ktorý klamlivú reklamu pomerne podrobne upravuje. Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (5Obo 138/2000) je klamlivá reklama jednou zo skutkových podstát nekalosúťažného konania. Podľa tohto názoru musí ísť o reklamu spôsobilú vyvolať predstavu, ktorá je v rozpore so skutočnosťou, pričom stačí možnosť, že by k oklamaniu mohlo prísť. Okrem toho dôsledkom konania súťažiteľa musí byť spôsobilosť získať v hospodárskej súťaži prospech na úkor iného súťažiteľa.
Problematická je však definícia šíriteľa reklamy, ktorú zákon charakterizuje ako fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ktorá reklamu šíri bez ďalšieho vysvetlenia. Podľa niektorých autorov (Siminská, Šimeková a Gyarfáš 2013) šíriteľom reklamy liekov (na rozdiel od šíriteľa inej reklamy) nemusí byť osoba, ktorá koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Vo svojom názore sa opierajú o rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Daamgard. Sporná bola otázka, či pod pojem reklama liekov patrí aj šírenie informácií osobou, ktorá je právne aj fakticky nezávislá od výrobcu lieku. Súdny dvor Európskej únie okrem iného uviedol, že v zásade však nie je vylúčené, aby šírenie informácií osobou nezávislou od výrobcu lieku spadalo pod definíciu reklamy, pričom nemusí ísť o konanie v rámci podnikateľskej činnosti. Podobnú otázku riešil ešte v roku 2011 Štátny ústav pre kontrolu liečiv v súvislosti s reklamou liekov na vagónoch železníc. Vtedy rozhodol, že šíriteľom reklamy liekov a osobou sankcionovanou za prípadnú protiprávnosť takejto reklamy nemusí byť len držiteľ registrácie daného lieku. Nevyhnutné však je, aby šíriteľ reklamy mal propagačný úmysel.
V rámci všeobecných požiadaviek na reklamu obsiahnutých v § 3 zákona o reklame sa reklama obmedzuje zákazom takej jej podoby, ktorá svojím obsahom porušuje hodnoty chránené právnym poriadkom. Ide o ochranu ľudského života, zdravia, životného prostredia, slobody, svedomia, spoločensky uznávanej morálky, ochrany majetku a podobne. Osobitný dôraz sa kladie na reklamu, ktorá má vplyv na maloleté osoby najmä v súvislosti s podnecovaním na také správanie, ktoré môže ohroziť ich zdravie, psychický alebo morálny vývin ako aj zobrazovať ich v nebezpečných situáciách. Takéto obmedzenia reklamy podľa nášho názoru vyplývajú z tradícií a skúseností získaných v priebehu vývoja reklamy. Okrem toho majú spoločný medzinárodný štandard, ktorý je aj v našich podmienkach obsiahnutý v Etickom kódexe reklamy, ktorý vydala Rada pre reklamu ako združenie reklamných agentúr v Slovenskej republike.
Zákon o reklame ďalej kogentným spôsobom nedovoľuje, aby reklama obsahovala osobné údaje, údaje o majetkových pomeroch osôb bez ich predchádzajúceho súhlasu. V tejto súvislosti však samotné zaslanie reklamy konkrétnemu adresátovi nie je v rozpore s týmto ustanovením, keďže nevyhnutné osobné údaje slúžiace na doručenie reklamy adresátovi nie sú súčasťou obsahu reklamy v zmysle jej definície a sú k reklame len pripojené.
Na šírenie reklamy určitými médiami, napríklad automatickým telefónnym volacím systémom, telefaxom a elektronickou poštou, tzv. e-mailom, je potrebný predchádzajúci súhlas ich užívateľov. Účelom takéhoto obmedzenia zo strany zákonodarcu je predchádzanie neprimeranému obťažovaniu a zásahu do súkromia alebo do majetkových práv adresátov reklamy. Ani v prípade iných komunikačných prostriedkov sa nesmie šíriť adresne, ak adresát jej doručenie vopred odmietol. Spôsob odmietnutia doručenia reklamy však nie je v zákone vymedzený, čo v praxi znamená, že adresát tak môže spraviť akoukoľvek formou. V reálnom živote ide o označenie poštovej schránky tak, aby doručovateľ do nej reklamu nevhadzoval. Ako menej praktický a málo využívaný spôsob odmietnutia reklamy je písomné oznámenie poštovému doručovateľovi, či reklamnej agentúre. V tejto veci Štátny ústav pre kontrolu liečiv v roku 2014 začal správne konanie vo veci neoprávnenej reklamy voľnopredajného lieku z roku 2010. Dôvodom začatia konania bola forma reklamy v napodobenine receptu. Držiteľ osvedčenia o registrácii sa bránil tvrdením, že leták z roku 2010 okrem rozmeru nemal s receptom nič spoločné. Odlišoval sa od neho napr. nápisom „odporúčanie lekára“, alebo „hradí pacient“. Pravdepodobne aj podľa názoru správneho orgánu išlo o skrytú reklamu. Správny orgán nemohol však vo veci rozhodnúť, pretože od porušenia zákona uplynuli viac ako 3 roky a správne konanie muselo byť zastavené.
Reklama sa nesmie šíriť, ak je v rozpore s dobrými mravmi (§ 44 ods. 1 Obchodného zákonníka), prezentuje produkty, ktorých výroba, predaj, poskytovanie alebo používanie sú zakázané, alebo ak nespĺňa požiadavky podľa osobitného predpisu.
Pôvodný zákon o reklame nepripúšťal vzájomné porovnávanie produktov v reklame, pretože, ako vyplýva z dôvodovej správy, predkladateľ návrhu zákona vychádzal zo zásady slušnosti. V tom čase nebolo vhodné, aby sa ktokoľvek v hospodárskej súťaži bez osobitného dôvodu a prinútenia zaoberal pomermi iného podnikateľa a rušivo zasahoval do jeho záujmov. Umožnenie porovnávacej reklamy chápu niektorí autori (Ovečková 2017) ako prelomenie tejto zásady, ktorá bola potrebná najmä v súvislosti s harmonizáciou nášho práva s právom Európskej únie, ktoré porovnávaciu reklamu v článku 4 smernice o klamlivej a porovnávacej reklame umožňovalo. Najmä však z dôvodu citlivosti hospodárskej súťaže sa na ňu kladú v ustanovení § 4 osobitné požiadavky. To znamená, že porovnávacia reklama je prípustná iba v zákonom vymedzenom rámci a iná porovnávacia reklama je neprípustná.

Reklama alkoholických nápojov, tabakových výrobkov a zbraní

Napriek tomu, že alkoholické nápoje a tabakové výrobky sú pre ľudský organizmus škodlivé, zákonodarca ich reklamu nezakázal. Povrchne a veľmi stručne taxatívnym výpočtom iba obmedzil, čo reklama týchto produktov nesmie. V prvom rade sa bez výnimky zakazuje dávať do súvislosti spotrebu alkoholu s priaznivým účinkom na telesnú výkonnosť alebo na duševnú výkonnosť. Regulácia propagácie alkoholu tiež vylučuje akékoľvek tvrdenia zo strany objednávateľa, že alkoholické nápoje majú liečivé vlastnosti, povzbudzujúci alebo upokojujúci účinok alebo že pomáhajú riešiť osobné problémy. Nie je dovolené ani nabádať na nestriedme požívanie alkoholických nápojov alebo prezentovať abstinenciu alebo triezvosť ako nedostatok. Zdôrazňovanie obsahu alkoholu v nápojoch ako znak ich kvality je taktiež neprípustné. Maloleté osoby sú vo všeobecnosti pod osobitnou ochranou nielen Ústavy ale aj celého právneho poriadku SR. Preto sa reklama alkoholických nápojov nesmie na ne zameriavať, pričom žiadna osoba, ktorú možno považovať za maloletú, sa nesmie v reklame dávať do súvislosti so spotrebou alkoholických nápojov.

Reklama tabakových výrobkov podlieha najprísnejším obmedzeniam. Ustanovenie § 6 jednoznačne zakazuje ich reklamu:
 na všetkých druhoch informačných nosičov,
 rozdávaním tabakového výrobku verejnosti,
 na reklamných veciach, ktoré nesúvisia s fajčením a ktoré sa rozdávajú verejnosti, okrem reklamných vecí, ktoré sa rozdávajú na miestach predaja výrobkov,
 prostredníctvom sponzorstva tabakového výrobku,
 uvádzaním ochrannej známky, emblému, názvu alebo iného výrazného znaku tabakového výrobku okrem ich uvádzania na miestach predaja tabakových výrobkov.

Ustanovenie § 6 odsek 3 negatívne vymedzuje reklamu tabakových výrobkov. To znamená, že za ich reklamu sa nepovažuje napr. označenie špecializovaných predajní tabakových výrobkov a potrieb pre fajčiarov s nápisom TABAK, označenie dopravných prostriedkov výrobcu tabakových výrobkov jeho ochrannou známkou, či vydávanie letákov, brožúr a iných publikácií určených výhradne pre výrobcov a obchodníkov s tabakovými výrobkami a tabakom. Prípustné je tiež informovanie o konkrétnom tabakovom výrobku určenom pre spotrebiteľa, umiestnené v predajni tabakových výrobkov, ktorá musí obsahovať upozornenie o škodlivosti fajčenia a musí byť umiestnená tak, aby oslovovala najmä návštevníkov predajne. Poslednú výnimku zo zákazu reklamy tabakových výrobkov predstavuje rozdávanie tabakového výrobku na obchodných rokovaniach súvisiacich s predajom.
Pri reklame zbraní a strelive zvolil zákonodarca takmer identický postup ako pri tabakových výrobkoch, keď ich reklamu takmer bez výnimky zakazuje. Umožňuje iba poskytovať informácie odbornej verejnosti vo výrobe a v obchode so zbraňami a strelivom, na výstavách týchto produktoch a v odbornej literatúre a v odbornej periodickej tlači.

Reklama liekov

Lieky predstavujú osobitný produkt významne ovplyvňujúci zdravie ľudí a preto si ich reklama vyžiadala osobitnú úpravu a ustanovenia v zákone o reklame. Prísne obmedzujúce opatrenia reklamy sa dotýkajú niektorých skupín liekov, ktoré sa vydávajú len na lekársky predpis alebo ktoré sa uhrádzajú zo zdravotného poistenia a takých liekov, ktoré nie sú v Slovenskej republike registrované. Lieky nesmú byť v reklame prezentované tak, aby to nabádalo k ich nadmernému užívaniu alebo k užívaniu bez potreby lekárskeho vyšetrenia.
Reklama liekov podľa § 8 odsek 1 zahŕňa „akúkoľvek formu podomového informovania, agitačnú činnosť alebo podnecovanie smerujúce k podpore predpisovania, vydávania, predaja alebo spotreby liekov.“ Svojím znením je v súlade s článkom 86 smernice o liekoch, podľa ktorého reklama liekov zahŕňa akúkoľvek formu podomového oboznamovania, agitačnú činnosť alebo podnecovanie smerujúce k podpore predpisovania, vydávania, predaja alebo spotreby lieku. Podľa smernice sa reklamou liekov ďalej rozumie najmä jej reklama u širokej verejnosti, reklama liekov u osôb kvalifikovaných na ich predpisovanie, alebo vydávanie, návštevy lekárskych zástupcov zabezpečujúcich odbyt liečiv u osôb kvalifikovaných na predpisovanie liekov, dodávanie vzoriek atď. Vnútroštátna úprava v podstate preberá znenie smernice týkajúcej sa reklamy liekov.
Ustanovenie § 8 odsek 3 zákona o reklame taxatívne vymenúva, čo nie je možné považovať za ich reklamu. Ide napríklad o označovanie lieku, písomnú informáciu pre jeho používateľov, korešpondenciu, ktorá môže byť doplnená materiálom nepropagačnej povahy, potrebná na zodpovedanie osobitnej otázky týkajúcej sa lieku, odkazový materiál a informácia vzťahujúca sa napríklad na zmeny balenia lieku, na varovanie pred nežiaducimi účinkami v rámci dohľadu nad liekmi alebo obchodný katalóg a cenník za podmienky, že neobsahuje žiadne informácie o liekoch, informácia týkajúca sa zdravia alebo chorôb ľudí, ak neobsahuje priamy alebo nepriamy odkaz na liek, či zverejnenie informácií obsahujúcich len názov a cenu lieku alebo liekov.
Článok 88 smernice o liekoch nedovoľuje členským štátom robiť reklamu vybraným druhom liekov. Toto obmedzenie je prenesené aj do zákona o reklame. Je neprípustné propagovať lieky, ktoré nie sú registrované v Slovenskej republike. Rovnaký zákaz platí pre lieky obsahujúce omamné látky, psychotropné látky a prípravky, ktorých výdaj je viazaný na lekársky alebo veterinárny predpis. Obmedzenie sa vzťahuje aj na lieky, ktorých výdaj nie je viazaný na lekársky predpis, uhrádzajú sa však na základe verejného zdravotného poistenia. Výnimku z tohto zákazu predstavujú očkovacie kampane organizované držiteľom rozhodnutia o registrácii lieku alebo zástupcom držiteľa rozhodnutia o registrácii lieku. Výnimka je však podmienená súhlasom Ministerstva zdravotníctva SR.
Vzhľadom na rozhodnutie Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv č. 580/2014/600 je potrebné poukázať najmä na to, že reklama liekov musí podporovať ich racionálne používanie na základe objektívnych informácii o vlastnostiach lieku a najmä bez zveličovania jeho účinku. Držiteľ osvedčenia o registrácii v rozpore s touto povinnosťou v reklame nabádal na užívanie takéhoto lieku výslovne určeného len pre núdzové situácie. Aj z týchto dôvodov orgán dozoru svojím rozhodnutím zakázal šírenie reklamy a uložil porušovateľovi pokutu vo výške 10.000 eur. Porušovateľ sa voči rozhodnutiu prvostupňového orgánu odvolal. Ministerstvo zdravotníctva SR ako odvolací orgán potvrdilo zákaz šírenia reklamy. Pokutu vo výške 10.000 eur však znížilo na sumu 5.000 eur s odôvodnením, že zo strany porušovateľa ide o prvé porušenie zákona.
Ďalšie obmedzenia sa týkajú priamo distribúcie liekov určených verejnosti na účely reklamy, ako aj vykonávania návštev lekárov počas ich ordinačných hodín s cieľom propagácie liekov. Lekárom sa zakazuje tieto osoby prijímať počas ich ordinačných hodín.
Za kľúčové možno považovať ustanovenie § 8 odsek 9 zákona o reklame, ktoré vylučuje, aby reklama liekov určená verejnosti obsahovala prvok, ktorý by napríklad vyvolával dojem, že lekárske vyšetrenie alebo lekársky zákrok sú zbytočné, či ponúkal určenie diagnózy alebo spôsob liečby korešpondenciou. Lieky nesmú vyvolávať dojem, že ich účinky sú zaručené a nie sú sprevádzané žiadnymi nežiaducimi účinkami alebo sú lepšie alebo rovnaké ako účinky iného lieku. Prísnosť právnej úpravy je zostrená aj sankciou za akýmkoľvek náznak v reklame, že dobrý zdravotný stav by sa mohol zlepšiť užívaním lieku, či naznačením, že dobrý zdravotný stav osoby by mohol byť ovplyvnený neužívaním lieku; tento zákaz sa nevzťahuje na vyššie uvedené očkovacie kampane, oslovuje výlučne alebo hlavne deti, atď.
V prípade, ak sa lieky propagujú osobám oprávneným ich predpisovať a vydávať, zákon im zakazuje dodávať, ponúkať a sľubovať dary, peňažné a vecné výhody alebo akýkoľvek iný prospech. Predmetom zákonnej regulácie je aj možnosť pohostenia na propagačných podujatiach, ktoré musí byť prísne obmedzené len na jeho účel a môže sa poskytovať len zdravotníckym pracovníkom. Podľa názoru zákonodarcu však zákon nebráni tomu, aby sa pohostenie priamo alebo nepriamo poskytovalo na podujatiach určených výhradne na odborné a vedecké účely. Musí však byť splnená podmienka určujúca, že takéto pohostenie bude vždy prísne obmedzené na hlavný vedecký účel podujatia a neposkytne sa iným osobám ako zdravotníckym pracovníkom.
Vzorky liekov, okrem tých, ktoré obsahujú omamné a psychotropné látky, sa môžu poskytnúť iba na základe písomnej žiadosti. Oprávneným subjektom je osoba oprávnená predpisovať lieky. Môžu sa jej však poskytnúť maximálne dve vzorky najmenšieho balenia registrovaného lieku za rok s označením „BEZPLATNÁ LEKÁRSKA VZORKA – NEPREDAJNÁ” a s priloženým súhrnom charakteristických vlastností lieku. Aj tieto vzorky podliehajú kontrolnej a evidenčnej činnosti zo strany držiteľa registrácie lieku.
Ustanovenie § 8 odsek 22 zákona o liekoch zaťažuje držiteľa rozhodnutia o registrácii lieku aj inými povinnosťami. Ide napríklad o vytvorenie vedeckej služby zodpovednej za informácie o liekoch, ktoré uvádza na trh vo svojom podniku. Ďalej musí sprístupniť alebo odovzdať Štátnemu ústavu pre kontrolu liečiv vzorku každej reklamy vychádzajúcej z jeho podniku spolu s vyhlásením o osobách, ktorým je určená, o spôsobe šírenia a o dátume začiatku šírenia, či zabezpečiť súlad reklamy liekov svojho podniku s požiadavkami zákona o reklame a iné. V praxi sa môže objaviť aj otázka, či sa regulácia reklamy vzťahuje aj na homeopatické lieky. Odpoveď na ňu nachádzame v odseku 24, ktorý jednoznačne určuje, že zákon o reklame sa vzťahuje aj na túto kategóriu liekov s výnimkou liekov neregistrovaných v Slovenskej republike. V reklame homeopatických liekov sa však môžu používať len informácie a údaje schválené pri jeho registrácii.

Reklama dojčenských prípravkov a následných doplnkových prípravkov a ľudských orgánov

Reklama dojčenských prípravkov ako aj následných doplnkových prípravkov je povolená podobne ako lieky iba v publikáciách zameraných na starostlivosť o dojčatá a malé deti. Môže však ísť výlučne iba o vedecké publikácie, ktoré môžu obsahovať iba vedecky overené a vecne správne údaje. Ani obsah vedeckej publikácie však nemôže viesť k záveru, že tento druh produktov je rovnocenný s materským mliekom alebo dokonca že je lepšie ako materské mlieko. Propagácia tohto sortimentu obligatórne obsahuje informácie o ich správnej príprave a ich správnom užití a pod hrozbou sankcie neobsahuje také výrazy ako „humanizovaný“, „maternizovaný“ alebo obdobné výrazy.
Medzi ďalšie obmedzujúce podmienky patrí nutnosť obsahovania zreteľného a ľahko čitateľného textu „Dôležité upozornenie“ doplnený textom poukazujúcim na prednosť dojčenia s odporúčaním, aby sa výrobok užíval iba na základe rady odborníkov medicíny, výživy alebo liečiv alebo iných osôb profesionálne sa zaoberajúcich starostlivosťou o dojčenie.
Reštriktívnym opatrením zo strany štátu sa nevyhla ani vizuálna stránka reklamy. Nesmie obsahovať také vyobrazenie dojčaťa alebo taký obrázok alebo údaj, ktoré by mohli idealizovať užitie takéhoto výrobku. Možné však je grafické vyobrazenie na určenie výrobku alebo na ilustráciu spôsobu jeho prípravy alebo užitia.
Podpora predaja dojčenských prípravkov rozdávaním vzoriek, upozorňovaním na zľavu, pridaním ďalších výrobkov alebo osobitnou ponukou je zakázaná bez výnimky rovnako tak, ako v prípade liekov.
Bez akejkoľvek výnimky zákonodarca zakázal reklamu o potrebe alebo dostupnosti ľudských orgánov, tkanív a buniek s cieľom ponúknuť alebo nadobudnúť finančný zisk či akékoľvek iné porovnateľné výhody.

Vykonávanie dozoru a sankcie za porušenie zákona

Kompetencia štátneho dozoru nad dodržiavaním ustanovení zákona o reklame je zverená predovšetkým Slovenskej obchodnej inšpekcii ale aj ďalším viacerým orgánom. V súvislosti s reklamou liekov ide o Štátny ústav pre kontrolu liečiv a Ústav štátnej kontroly veterinárnych biopreparátov a liečiv v rámci dozoru nad reklamou veterinárnych liečiv. Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a regionálnym úradom verejného zdravotníctva bol ponechaný dozor nad reklamou kozmetických výrobkov, ako aj vybraných potravín, či dojčenských prípravkov, výživových doplnkov a iných produktov. Národná banka Slovenska bdie nad reklamou finančných služieb pre finančných spotrebiteľov, pričom postupuje podľa osobitných predpisov, napr. zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov.
Osobitný postup orgánov dozoru spočíva v opatreniach, smerujúcich k zabezpečeniu nápravy. V prvom rade rozhodujú o zákaze šírenia reklamy, sú oprávnené požadovať od objednávateľa reklamy predloženie dôkazov o pravdivosti vecných údajov v prípade podozrenia z klamlivej alebo neprípustnej porovnávacej reklamy. Vyzvaný subjekt má zo zákona povinnosť na požiadanie orgánu dozoru predložiť dôkazy o pravdivosti vecných údajov reklamy v lehote 15 dní od doručenia výzvy. Ak ich nepredloží alebo sú nedostatočné, platí zákonná nevyvrátiteľná domnienka, že porovnávacia reklama je neprípustná a nasleduje uloženie sankcie zo strany správneho orgánu. Osobitne dôležitou je kompetencia uložiť objednávateľovi reklamy povinnosť uverejniť rozhodnutie orgánu dozoru, ak zistí porušenie zákona. Zdôrazňujeme, že kompetenciu zakázať reklamu má orgán dozoru aj vtedy ak „len“ hrozí, že ide o neprípustnú porovnávaciu reklamu. Ide o vybraný spôsob predbežného opatrenia správneho orgánu.
Okrem takýchto opatrení správny orgán obligatórne ukladá pokuty, ktorých výška je odstupňovaná. Najnižšou pokutou do výšky 1 660 eur potrestá osobu oprávnenú predpisovať alebo vydávať lieky, ak porušila zákaz prijať dar, peňažnú či materiálnu výhodu alebo iný prospech. Pokutu do 3.320 eur môže uložiť porušovateľovi, ak reklama nespĺňa požiadavky na verejné rečové prejavy, nedodržiava zásady jazykovej kultúry, gramatické a pravopisné pravidlá či ustálenú odbornú terminológiu. Za reklamu obsahujúcu čokoľvek, čo znevažuje ľudskú dôstojnosť, uráža národnostné cítenie alebo náboženské cítenie, ako aj akúkoľvek diskrimináciu na základe pohlavia, rasy a sociálneho pôvodu je výška pokuty stanovená až na sumu 66.400 eur. Maximálnou výškou pokuty do 166.000 eur je možné potrestať porušovateľa za neprípustnú porovnávaciu reklamu alebo za reklamu neregistrovaných liekov, liekov obsahujúcich návykové a psychotropné látky, či liekov viazaných na lekársky alebo veterinárny predpis.
Pri ukladaní pokuty orgán dozoru využíva možnosť správnej úvahy a zároveň prihliada na závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania a na to, či ide o opakované porušenie tohto zákona. Možnosť uložiť pokutu je však subjektívne časovo limitovaná dobou jeden rok odo dňa, keď sa orgán dozoru o porušení zákona dozvedel. Objektívna doba bola stanovená na tri roky odo dňa porušenia zákona. V praxi to znamená, že rozhodnutie o uložení sankcie musí byť právoplatné do jedného roka odkedy sa úrad dozvedel o porušení sankcie. Tento postup vychádza aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č. 5Sžo 41/2011, podľa ktorého, ak správne orgány nestihli pokutu uložiť v lehote jedného roka, je potrebné konanie podľa § 30 správneho poriadku zastaviť. Orgán dozoru však musí rozhodnúť najneskôr do troch rokov odkedy prišlo k protiprávnemu konania. V opačnom prípade musí konanie zastaviť a vinník ostáva nepotrestaný. Uložená pokuta je splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o jej uložení. Výnos z nej je príjmom štátneho rozpočtu. Na konanie dozorujúcich orgánov sa okrem ustanovenia § 10 a § 11 zákona o reklame aplikujú ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov predstavujúci lex specialis správneho práva procesného.
Ak sú porušené všeobecné požiadavky na reklamu, napr. šírenie klamlivej reklamy a neprípustnej porovnávacej reklamy alebo požiadavky na reklamu niektorých produktov, sankcie sa zvyšujú. Vyššia sadzba pokuty v tomto prípade je opodstatnená, pretože klamlivá a neprípustná porovnávacia reklama sú vážnym porušením uznávaných princípov hospodárskej súťaže, pričom klamlivá reklama vážne poškodzuje spotrebiteľa.

Záver

Výsledkom bádania bolo odhalenie určitých nejasností právnej úprave reklamy, ktorá môže v praxi spôsobovať ťažkosti. Bolo zistené, že osobitný problém nastáva najmä pri reklame liekov. Zákonodarca nezvolil vhodný spôsob úpravy reklamy tejto komodity, keď reklamu liekov upravil v § 8 zákona o reklame, ale propagácia inej farmaceutickej produkcie je zahrnutá v zákone o liekoch. Problém je možné vidieť aj v tom, že zákon o liekoch v niektorých prípadoch zasahuje do regulácie reklamy liekov bez toho, aby rešpektoval jej terminológiu. Ako príklad je možné uviesť úpravu sponzoringu odborných podujatí v zákone o liekoch. Tá ignoruje skutočnosť, že podpora vedeckých kongresov patrí pod definíciu reklamy liekov a je regulovaná v zákone o reklame. Negatívom je aj zahrnutie vzoriek liekov pod definíciu zakázanej zľavy v naturáliách v zákone o liekoch, zatiaľ čo sú vzorky liekov taxatívne upravené v zákone o reklame.
Zákonodarca spôsobil aj ďalší problém tým, že zveril dozor nad reklamou dvom rôznym orgánom. Prvostupňovým orgánom dozoru podľa zákona o reklame je Štátny ústav pre kontrolu liečiv a podľa zákona o liekoch je to Ministerstvo zdravotníctva SR. Pravdepodobne, avšak len teoreticky by mohla nastať situácia, že držiteľ osvedčenia podporou určitého podujatia naplní skutkovú podstatu správneho deliktu podľa zákona o liekoch a zároveň aj podľa zákona o reklame. Mohol by však byť sankcionovaný pre porušenie oboch zákonov a aj dvoma odlišnými orgánmi. V praxi by však tento postup narazil na zásadu „ne bis in idem“ („nie dvakrát v tej istej veci“) Aj tento príklad len poukazuje na nekoncepčnosť a praktické ťažkosti súvisiace s rozdelením jedného typu regulácie do dvoch predpisov kontrolovaných dvomi rozdielnymi orgánmi. Chaotickosť právnej úpravy len potvrdzuje a znásobuje postavenie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky. Tento ústredný orgán štátnej správy vykonáva nielen funkciu prvostupňového orgánu dozoru, ale aj funkciu odvolacieho orgánu proti rozhodnutiam Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv.
Ako vyplýva z obsahu príspevku, zásadný problém pri regulácii a kontrole reklamy liekov však vidíme v ustanovení § 11 odsek 5 zákona o reklame. Toto ustanovenie určuje objektívnu a subjektívnu dobu, dokedy musí správny orgán vo veci porušenia zákona právoplatne rozhodnúť. V podmienkach Slovenskej republiky ide o pomerne krátku dobu, čo môže v praxi spôsobiť, že správny orgán bude musieť konanie zastaviť z dôvodu uplynutia času a vinník sa vyhne trestu. Vhodné riešenie tohto problému by priniesla novelizácia zákona, ktorým by bola objektívna doba na rozhodnutie vo veci predĺžená na päť rokov a subjektívna doba na tri roky.

Literatúra/List of References

[1] Kotler, P. a Keller, K. L., 2016. Marketing management. Praha: Grada Publishing, 2016, s. 10-11. ISBN 802-47-0016-6.
[2] Krošlák, D. et al., 2016. Ústavné právo. Bratislava: Wolters Kluwer, 2016, s. 175. ISBN 978-80-8168-511-8.
[3] Ovečková, O. et al., 2017. Obchodný zákonník. Veľký komentár. Zväzok I (§1 až § 260). Bratislava: Wolters Kluwer, 2017, s. 309. ISBN 978-80-8168-573-6.
[4] Payne, A., 1996. Marketing služeb. Praha: Grada Publishing, 1996, s. 59. ISBN 802-47-2721-9.
[5] Palúš, I., 2016. Ústavné právo. Košice: UPJŠ, 2016, s. 254. ISBN 978-80-8152-442-4.
[6] Rozhodnutie Ministerstva zdravotníctva SR č. S07207-OP-2014 zo dňa 02. 09. 2014
[7] Rozhodnutie Súdneho dvora zo dňa 2. apríla 2009 vo veci C-421/07, Anklagemyndigheden / Frede Damgaard, [2009] ECR s. I-026929, bod 21
[8] Rozhodnutie Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv č. 580/2014/600 zo dňa 22. 05. 2014
[9] Rozhodnutie Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv, č. 11/534 zo dňa 31. 1. 2011
[10] Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 5Obo 138/2000
[11] Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 5Sžo 41/2011
[12] Siminská, E., Šimeková, Z., Gyárfáš, J., 2013. Reklama liekov v kontexte európskej a slovenskej legislatívy. In: Bulletin slovenskej advokácie. 2013, 19(10), s. 14-26. ISSN 1335-1079.
[13] Smernica Európskeho parlamentu a Rady zo 6. 11. 2001 č. 2001/83/ES, ktorou sa ustanovuje zákonník spoločenstva o humánnych liekoch.
[14] Smernica Európskeho parlamentu a rady č. 2006/114/Es z 12. 12. 2006 o klamlivej a porovnávacej reklame
[15] Suchoža, J. et al., 2016. Obchodný zákonník a súvisiace predpisy komentár. Bratislava: Eurounion, 2016, s. 158. ISBN 978-80-89374-34-2.
[16] Tyrolová, M., 2007. Aktuálne aspekty právnej úpravy reklamy liekov. In: Justičná revue. 2007, 11, s. 1422. ISSN 1335-6461.
[17] ústavný zákon SNR č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov
[18] Vozár, J., 2006. Reklama na lieky. In: Duševné vlastníctvo. 2006, 10(1), s. 33. ISSN 1335-2881.
[19] Vysekalová, J. a Mikeš, J., 2018. Reklama. Praha: Grada Publishing, 2018, s. 9. ISBN 978-80-24758-65-7.
[20] zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
[21] zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii v znení neskorších predpisov
[22] zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
[23] zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov
[24] zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov

Kľúčové slová/Key Words

marketing, reklama, obmedzenie, zákon
marketing, advertising, restrictions, law

JEL klasifikácia/JEL Classification

M31, M37

Résumé

Advertising and some of its legislative restrictions in the Slovak Republic

Research has resulted in the discovery of certain ambiguities in the regulation of advertising that can cause difficulties in practice. We found that a particular problem arises in the advertising of medicines. The legislator has not chosen the appropriate way to regulate the advertising of this commodity when the advertising of medicines is regulated by Section 8 of the Advertising Act, but the promotion of other pharmaceutical production is covered by the Medicines Act. The problem can also be seen in the fact that the Medicines Act in some cases interferes with the regulation of medicines advertising without respecting its terminology. An example is the regulation of sponsoring professional events in the Medicines Act. This ignores the fact that support for scientific congresses falls under the definition of drug advertising and is regulated in the Advertising Act. The negative is also the inclusion of drug samples under the definition of banned discount in kind in the Medicines Act, while drug samples are exhaustively regulated in the Advertising Act.
However, as we can see from the content of the paper, the fundamental problem in regulating and controlling the advertising of medicines in Section 11, Paragraph 5 of the Advertising Act. This provision determines the objective and subjective period in which the administrative authority must give a final decision on the infringement. In the conditions of the Slovak Republic, this is a relatively short period of time, which in practice may cause the administrative body to stop the proceedings due to the expiry of time and the culprit avoids punishment. An appropriate solution to this problem would be to amend the law, which would extend the objective time for a decision to the case to five years and the subjective period to three years.

Kontakt na autorov/Address

doc. JUDr. PhDr. Tomáš Peráček, PhD., Univerzita Komenského v Bratislave, Fakulta managementu, Katedra informačných systémov, Odbojárov 10, 820 05 Bratislava, e-mail: [email protected]

Recenzované/Reviewed

3. máj 2019 / 7. jún 2019




Využitie multimediálnych výskumných laboratórií v praxi. Časť II.

Využitie multimediálnych výskumných laboratórií v praxi. Časť II.

Príspevok akcentuje význam inovácií výučby predmetov orientovaných na aktívnu participáciu vysokoškolských študentov na reálnych projektoch v previazanosti na spoluprácu so subjektmi hospodárskej praxe, a to vďaka využitiu potenciálu multimediálnych výskumných laboratórií v kontexte využitia nových prístupov vo výučbe, akým je napríklad tzv. design thinking. Aktuálne trendy vo vysokoškolskom vzdelávaní zdôrazňujú zmeny vo výučbe zamerané na zvyšovanie uplatniteľnosti absolventov na trhu práce aj v kreatívnej ekonomike, do ktorej oblasti spadá aj marketing, marketingová komunikácia a reklama.

Design Thinking

Design Thinking (alebo dizajnové myslenie) umožňuje aktivovať kreativitu a inovačný potenciál človeka, či už sa jedná napríklad o zamestnancov či študenta. Dizajnové myslenie možno chápať ako kuchárku, podľa ktorej možno viesť inovačný projekt, ktorého cieľom je riešenie nejakého problému cieľovej skupiny zákazníkov či užívateľov.
Pojem Design Thinking vznikol vo firme IDEO, ktorá sa dlhodobo zaoberá dizajnom služieb. Neexistuje jednotná definícia metodiky Design Thinkingu. Samotný proces je taktiež opísaný mnohými spôsobmi, ktoré sa od seba (nie zásadne) líšia. Design Thinking je metodológia využívaná na vytváranie nápadov a zlepšenie služieb, produktov, procesov alebo priestorov. U Design Thinkingu je alfou aj omegou orientácia na zákazníka a porozumenie jeho potrebám. Design Thinking nehľadá riešenia pre subjekt (firmu, inštitúciu, fyzickú osobu), ale pre jeho zákazníka. Design Thinking pochádza z oblasti dizajnu a primárne cielil na dizajnové firmy a viedol tímy k návrhom produktov. Avšak Design Thinking je použiteľný nielen na hľadanie nových riešení pre hmotné produkty, ale je aplikovateľný aj do oblasti služieb a všeobecne všetkého, čo zákazník požaduje. Je vhodný pre rýchle hľadanie inovatívnych riešení naprieč odvetviami. Dizajnovou výzvou môžu byť zásadné sociálne problémy či každodenné problémy ľudí. V zásade platí, že čím väčší a dôležitejší je problém a jeho riešenie, tým vyššia je motivácia tímu (Lugmayr a kol. 2014).
Dizajnové myslenie sa stalo neoddeliteľnou súčasťou dizajnu a inžinierskych odborov, rovnako ako podnikanie. Má tiež vplyv na vzdelávanie 21. storočia, pretože zahŕňa kreatívne myslenie pri riešení problémov (Razzouk a Shute 2012). Design Thinking je súbor metód a spôsobov myslenia s cieľom riešiť problémy, hľadať možnosti a generovať inovatívne riešenia zamerané na človeka. Je to rámec zostavený z radu krokov a súvisiacich metód. V jadre je Design Thinking (často spomínaný ako Human Centered Design) prijatím perspektívy zameranej na človeka.
Idris Mootee charakterizuje dizajnové myslenie ako spôsob, ako naučiť biznismenov myslieť ako dizajnéri a naopak. Dizajn Thinking je podľa neho rovnováha medzi biznisom a umením, štruktúrou a chaosom, intuíciou a logikou, myšlienkou a realizáciou, hravosťou a formalitou, kontrolou a splnomocnením (Mootee 2013). Jedným z najdôležitejších atribútov dizajnového myslenie je empatia. Design Thinking stavia do stredu záujmu človeka, ktorý je zároveň objektom výskumu, čím možno získať objektívne informácie o zákazníkovi. V dizajnovom procese vzniká veľké množstvo hypotéz, ktoré sú testované a selektované na účel výberu tých najlepších.
Empatia poskytuje reálny náhľad do situácií, s ktorými sa môže pri využívaní produktu či služby zákazník stretnúť, alebo dokonca predpovedať potreby, o ktorých zákazník ešte sám nevie. Empatia teda umožňuje produkt či službu inovovať a zvyšovať tak pridanú hodnotu (Brown a Katz 2009).
Implementácia dizajnové myslenie ale nemusí skončiť len pri návrhu nových produktov. Ak sa aplikuje dovnútra organizácie, môže pomôcť naštartovať organizačnú zmenu či zmenu firemnej kultúry. Podľa R. Martina treba presadiť využitie Design Thinkingu zamestnancami, vedením organizácie i investormi (Martin 2009). Cieľom je kolaboratívna forma spolupráce a orientácia na zákazníka. Môžeme potom hovoriť o spoločnosti orientovanej na dizajnové myslenie. Jednou z najvýznamnejších oblastí, kde Design Thinking našiel svoje uplatnenie sú služby. Dizajn služieb kombinuje metódy a postupy z mnohých odborov, od čisto manažérskych metód, až po produktový manažment a webdizajn. Súčasne čerpá inšpiráciu v sociológii a umeleckých odboroch (Hazdra 2013).
O využiteľnosti a obľúbenosti dizajnového myslenie hovoria príklady spoločností, ktoré Design Thinking aktívne používajú: Nike, Apple, IBM, GE, Samsung a mnoho ďalších.

Multimediálne laboratóriá v praxi

Náležité fungovanie multimediálneho laboratória predpokladá zapojenie študentov a pedagógov fakulty, prípadne univerzity. Pedagógovia môžu vystupovať v úlohe vyučujúceho či facilitátora vo výučbe systémom Design Thinking, môžu byť supervízori komerčných zákaziek, iniciátori a koordinátori spolupráce s praxou, medzinárodnej spolupráce či realizátori akademických výskumov. Študenti sú do laboratória zapojení formou účasti vo výučbe na kurzoch Design Thinkingu. Ďalej môžu spolupracovať na komerčných zákazkách či participovať na svojich vlastných výskumoch (v rámci bakalárskych, diplomových či dizertačných prác) či poskytovať protokolárnu pomoc akademikom.
Jednou z rovín fungovania multimediálnych laboratórií je centrum pre spoluprácu s praxou. Tá môže prebiehať týmito spôsobmi:
• ponuka služieb laboratória komerčným subjektom (zákazky),
• realizácia výučby pre firmy (formou kurzov, workshopov, letných škôl),
• možnosť zadania úloh študentom,
• ponuka stáží a praxe študentov vo firmách,
• realizácia workshopov a prednášok odborníkov z praxe pre študentov,
• spracovanie bakalárskych či diplomových prác pre firmu,
• spolupráca na vede a výskume (transfer vedomostí a technológií),
• podpora školy (sponzoring výučby, semestrálnych kurzov).

Pre založenie laboratória sú nutné nasledovné kroky, ktoré sú univerzálne platné a aplikovateľné. Jednotlivé kroky sú formulované takto:
• definovať účel a cieľ laboratória – čo a ako chceme testovať,
• zistiť vhodné spôsoby, potrebné technické vybavenie a priestor na realizáciu,
• nastaviť spoluprácu – personálne zabezpečenie, získať expertov, zapojiť študentov a ďalšie zainteresované osoby,
• zabezpečiť financovanie z vhodných zdrojov (projektových a dotačných výziev, príp. vlastných),
• nájsť partnerov – sieťovanie, cesty na komercializáciu výstupov.

Multimediálne laboratórium v rámci univerzity zahŕňa študentov aj pedagógov, ktorí sa podieľajú na všetkých troch úrovniach fungovania laboratória – centra pre spoluprácu s praxou, vedeckého pracoviska aj praktického výučbového predmetu. Portfólio služieb takéhoto laboratória generuje výstupy v podobe komerčných aktivít, rôznych foriem spolupráce s praxou, medzinárodnej spolupráce a vedecko-výskumných výsledkov. Využitie laboratória teda predpokladá okrem výskumného prínosu tiež presah do komercionalizácie výstupov a s tým spojenej spolupráce s praxou.

Komparatívna analýza výučby Design Thinkingu v Českej republike

Po dôkladnej rešerši webových stránok univerzít a vysokých škôl pôsobiacich v Českej republike a ich informačných systémov bola zostavená tabuľka č. 1, ktorá zobrazuje kompletný prehľad možností štúdia Design Thinkingu na českých vysokých školách. Analýza nezohľadňuje jednorazové kurzy a školenia konané na akademickej pôde škôl, ale iba výučbu, ktorá prebieha pravidelne. Tabuľka obsahuje aj informácie o univerzite, fakulte, odbore či katedre, na ktorej sa predmet vyučuje. Ďalej kreditovú a hodinovú dotáciu, odporúčaný ročník štúdia (v prípade, že je uvedený) a ďalšie poznámky.

Tabuľka 1: Komparácia výučby Design Thinkingu v Českej republike
Zdroj: vlastné spracovanie

Z analýzy vyplýva, že výučba Design Thinkingu nie je v Českej republike príliš rozšírená. Pravidelná výučba prebieha len na Vysokej škole ekonomickej v Prahe a Masarykovej univerzite, kde pôsobí Ústav informačných štúdií a knihovníctva (KISK), ktorý je považovaný za priekopníka Design Thinkingu v Českej republike. KISK ponúka aktuálne dva predmety tohto zamerania, pričom predmet Service dizajn bol vyučovaný naposledy v roku 2015. Vysoké učení technické v Brne ponúka kurzy kreatívneho myslenia v rámci celoživotného vzdelávania.

Pre porovnanie jednotlivých kurzov boli analyzované aj dostupné sylaby predmetov na účely porovnania zameranie, predpokladov, cieľov a osnov predmetov. Analýza syláb predmetov týkajúcich sa Design Thinkingu preukázala zhodné rysy kurzov, ktoré sú tieto:
– kurzy nevyžadujú predchádzajúce skúsenosti s Design Thinkingom ani predchádzajúcu prax,
– na začiatku kurzu je študentom uvedený teoretický rámec, ktorý vysvetľuje metódy a postupy Design Thinkingu, nasleduje aplikácia teórie do praxe nácvikom na reálnom projekte či prípadovej štúdii,
– využitie Design Thinkingu je široké, metodika je teda využívaná v rôznych odboroch a študijných programoch,
– v dvoch prípadoch je súčasťou výučby i finálna prezentácia dosiahnutých výsledkov v tímoch.

Pre nastavenie výučby dizajnového myslenia v rámci Multimediálnych výskumných laboratórií je kľúčové zistenie, že neexistujú konkrétne predpoklady či prerekvizity pre zapísanie študentov do kurzu. Avšak je žiaduce študentov zoznámiť s teóriou, metódami a prístupmi Design Thinkingu a potom na praktických zadaniach vyskúšať teóriu v praxi. Dizajnové myslenie je taktiež univerzálnym rámcom aplikovateľným do rôznych odborov a oblastí, takže jeho využiteľnosť je široká. Maximálny počet zapojených študentov je 20 až 25 pri priemernej kreditovej dotácii 5 kreditov. Kurzy sú organizované buď ako pravidelná výučba či bloková výučba s využitím času medzi jednotlivými blokmi pre samostatnú prácu.

Komparatívna analýza výskumných laboratórií pri univerzitách v Českej republike

V súčasnosti existujú v Českej republike desiatky laboratórií a výskumných zariadení pri univerzitách. Na účely príspevku boli vybrané laboratóriá disponujúci zariadením na výskum ľudského správania s potenciálnym presahom do oblasti marketingu a prieskumu trhu. Získané údaje budú použité na účely komparatívnej analýzy, z ktorej výsledkov budú následne vyvodené východiská pre tvorbu modelu Multimediálnych výskumných laboratórií.
Dáta do analýzy boli získané formou desk research alebo osobnou návštevou a v laboratóriách a rozhovormi s poverenými osobami. Pred začiatkom výskumného šetrenia boli stanovené kritériá dôležité pre založenie Multimediálneho výskumného laboratória. Tieto kritériá a ich naplnenie na jednotlivých univerzitách obsahuje tabuľka č. 2.

Tabuľka 2: Komparácia výskumných laboratórií v Českej republike
Zdroj: vlastné spracovanie

Výskumné laboratóriá podrobené analýze fungujú na stredne veľkých až veľkých univerzitách v Česku (od 8 500 do 33 000 študentov celkom). Všetky laboratóriá vznikli v období rokov 2011 až 2016 a financované boli z grantov a projektov EÚ (iba v jednom prípade z vlastných prostriedkov fakulty). Laboratóriá sú súčasťou fakúlt rôzneho zamerania, od pedagogických, prevádzkovo ekonomických až po prírodovedeckú fakultu. Oblasti výskumov sú ovplyvnené zameraním fakúlt a väčšinou sa jedná o výskum ľudského správania pri aplikácii metód neuromarketingových prístupov.
Medzi základné vybavenie takmer všetkých skúmaných laboratórií patrí eye-trackingové zariadenie výrobcov Tobi či RED, EEG čelenky monitorujúci mozgové vlny (elektroencefalografia). Medzi ďalšie zariadenia na meranie, ktorými laboratóriá disponujú, patrí GSR (Galvanic Skin Response) – zariadenie na analýzu vodivosti / odporu kože, EKG (elektrokardiograf) či EMG (elektromyopatia). Všetky spomínané prístroje patria do skupiny biometrických metód, tzn. neuromarketingu. Špičkovo vybavené laboratóriá ďalej disponujú spektroskopickými prístrojmi, sadami pre virtuálnu realitu, meračmi hladiny hormónov atď. V Českom univerzitnom prostredí patrí k najlepšie vybaveným HUME LAB Masarykovej univerzity v Brne a HUBRU Českej poľnohospodárskej univerzity v Prahe.
Univerzitné laboratóriá disponujú priestorom s veľkosťou od 12 m2 až po laboratória o veľkosti stoviek metrov štvorcových. Väčšina zariadení v laboratóriách je mobilná, takže dovoľuje výskum ako v laboratórnom prostredí, tak v teréne.
Čo sa týka personálneho zabezpečenia, prevádzka laboratórií obsluhuje vo väčšine prípadov od jedného po štyri osoby pracujúce na hlavný pracovný pomer. Pre prevádzku laboratórií je nepostrádateľný výskumník a vo väčšine prípadov aj technik, ktorý má v kompetencii technické zariadenie laboratória a jeho prevádzku. Ďalej sú vo väčšine prípadov k dispozícii študenti doktorandských programov, ktorí sa na výskumoch podieľajú a pomáhajú s chodom laboratória. Do fungovania väčšiny skúmaných laboratórií sú zainteresovaní aj študenti danej fakulty či univerzity a to väčšinou formou výučby. Študenti môžu využívať zázemie a prístrojové vybavenie v rámci určených výučbových predmetov a v polovici prípadov aj pre účely spracovania svojich bakalárskych, diplomových a dizertačných prác. Samozrejmosťou je preškolenie a gescia pedagóga.
Všetky laboratóriá fungujú primárne pre účely vedeckých a pedagogických pracovníkov fakulty, príp. univerzity, ktorí zázemie a vybavenie používajú pre svoje vedeckú činnosť a publikačnú činnosť. Zo všetkých analyzovaných laboratórií iba dve, a to HUME LAB a HUBRU, využívajú aktívne výskumné laboratóriá aj pre komerčné účely. Ponúkajú služby ako prenájom laboratória, jeho zariadenia, regrutáciu študentov do výskumu, konzultácie, realizáciu školení metód výskumu atď. Ostatné laboratória fungujú len pre interné účely vedy a výskumu. Ako vyplynulo z rozhovorov s manažmentom laboratórií, dôvodom pre tento fakt je nedostatočná personálna a časová kapacita pre komercionalizáciu služieb laboratórií, príp. absencia potreby či nutnosti svoju činnosť rozvíjať smerom k podnikateľskému charakteru.
Ani jedno z analyzovaných laboratórií nijako vo svojom pôsobení neuplatňuje metódy Design Thinkingu. Tento trend je pozorovaný skôr na zahraničných univerzitách. Zámer prepojiť výskumné laboratórium s modernými výučbovými metódami typu Design Thinking možno teda považovať v českom prostredí za unikátny a novátorský.

Koniec II. časti.

Poznámky/Notes

Príspevok vznikol v rámci projektu KEGA č. 030STU-4/2018 – Elektronická platforma na zefektívnenie spolupráce medzi vysokými školami a priemyselnými podnikmi v oblasti vzdelávania.

Literatúra/List of References

[1] Balog, M. a kol., 2014. Možnosti rozvoja kreatívneho priemyslu na Slovensku. Bratislava: Slovenská inovačná a energetická agentúra, 2014. ISBN 978-80-88823-57-5.
[2] Barber, M., Donnelly, K. a Rizvi, S., 2013. An avalanche is coming: higher education and the revolution ahead. In: Pearson, s. 1-71, 2013. [online]. [cit. 2018-07-26]. Dostupné na: <http://med.stanford.edu/smili/support/FINAL%20Avalanche%20Paper%20110313%20(2).pdf>
[3] Brown, T. a Katz, B., 2009. Change by design: how design thinking transforms organizations and inspires innovation. New York: Harper Business, 2009. ISBN 978-0-06-176608-4.
[4] Čočková, R., 2018. Model Multimediální výzkumné laboratoře a jejího fungování s využitím principů Design Thinking. Dizertační práce. Zlín: Univerzita Tomáše Bati ve Zlíně, 2018.
[5] DeNatale, D. a Wassall, G. H., 2007. The Creative Economy: A New Definition. New England Foundation for the Arts, s. 1-64, 2007. [online]. [cit. 2018-07-24]. Dostupné na: <https://www.nefa.org/sites/default/files/ResearchCreativeEconReport2007.pdf>
[6] Európska komisia, 2010. Oznámenie komisie. EURÓPA 2020. Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, 2010. [online]. [cit. 2018-10-15]. Dostupné na: <http://ec.europa.eu/archives/growthandjobs_2009/pdf/complet_sk.pdf>
[7] European Commission, 2013. Report to the European Commission on: Improving the quality of teaching and learning in Europe´s higher education institutions. Luxembourg: Publications Office of the European Union, doi: 10.2766/42468, ISBN 978-92-79-30360-9, 2013. [online]. [cit. 2018-05-11]. Dostupné na: <http://ec.europa.eu/dgs/education_culture/repository/education/library/reports/m odernisation_en.pdf>
[8] European Commission, 2015. 6th University Business Forum: Forum report, Brussels, 2015. [online]. [cit. 2018-05-11]. Dostupné na: <http://ec.europa.eu/dgs/education_culture/repository/education/tools/docs/university-business-forum-brussels_en.pdf>
[9] Florida, R. L., 2002. The rise of the creative class: and how it’s transforming work, leisure, community and everyday life. New York: Basic books, 2010. ISBN 0-465-02476-9.
[10] Gullberg, G., Windmark, E., Nyström, M. a Landström, A. 2006. Design Thinking in Business Innovation: REMOTEL, s. 1-83, 2006. [online]. [cit. 2018-07-24]. Dostupné na: <http://www.stellenboschheritage.co.za/wp-content/uploads/Design-Thinking-inBusiness-Innovation.pdf>
[11] Hazdra, A., 2013. Skvělé služby: jak dělat služby, které vaše zákazníky nadchnou. Praha: Grada, 2013. ISBN 978-80-247-4711-8.
[12] Howkins, J., 2013. The creative economy: how people make money from ideas. London: Penguin Books, 2013. ISBN 978-0-14-197703-4.
[13] Kathman, J., 2002. Brand Identity Development in the New Economy. In: Design Issues. 2002, 18(1), s. 24-35. ISSN 0747-9360, 2002. [online]. [cit. 2018-09-24]. Dostupné na: <https://ieeexplore.ieee.org/document/6788687/>
[14] Kloudová, J. a kol., 2010. Kreativní ekonomika. Trendy, výzvy, příležitosti. Praha: Grada, 2010. ISBN 978-80-247-3608-2.
[15] Koucký, J., 2017. Nová evropská strategie podpory rozvoje vysokého školství. Universitas, 11.8.2017. [online]. [cit. 2018-08-16]. Dostupné na: <https://www.universitas.cz/ze-sveta/143-nova-evropska-strategie-podporyrozvoje-vysokeho-skolstvi>
[16] Lugmayr, A., Stockleben, B., Zou, Y. a kol., 2014. Applying “Design Thinking” in the context of media management education. 2014. [online]. [cit. 2018-3-12]. Dostupné na: <https://link.springer.com/article/10.1007/s11042-013-1361-8>
[17] Martin, R. L., 2009. The design of business: why design thinking is the next competitive advantage. Boston, Mass.: Harvard Business Press, 2009. ISBN 978-1-4221-7780-8.
[18] Mootee, I., 2013. Design thinking for strategic innovation: what they can’t teach you at business or design school. Hoboken: Wiley, 2013. ISBN 978-1-118-62012-0.
[19] Popela, P., Fischer, J. a kol., 2015. Strategický plán rozvoje vysokého školství v ČR do roku 2030 z pohledu vysokých škol: Doporučení pro MŠMT vyplývající ze strategických plánů rozvoje vysokých škol zapojených do projektu KREDO, Praha: MŠMT, 2015. [online]. [cit. 2018-08-14]. Dostupné na: <http://www.msmt.cz/vzdelavani/vysoke-skolstvi/ipn-kredo-kvalita-relevanceefektivita-diverzifikace-a>
[20] Razzouk, R. a Shute, V., 2012. What is Design Thinking and Why Is It Important? In: Review of Educational Research. AERA. 2012, 82(3), s. 330-338. DOI: 10.3102/003465431245729.
[21] Ručinská, S. a Ručinský, R., 2009. Partnerstvo univerzity a podnikov v regióne ako predpoklad regionálneho rozvoja. In: Teória a prax verejnej správy: Zborník príspevkov z vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou organizovanej Fakultou verejnej správy UPJŠ v Košiciach, 16.-17.10.2008. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 2009, s. 43-49. ISBN 978-80-7097-736-1.
[22] Škopová, D., 2007. Spolupráce vysokých škol s podnikatelským sektorem I. – zkušenosti ze světa. In: AULA. 2007, 15(2), s. 44-54, 2007. [online]. [cit. 2018-08-21]. Dostupné na: <ftp://193.87.31.84/0070429/18-2007-2-spoluprace-VS.pdf>
[23] University-Business Cooperation, 2017. State of University-Business Cooperation in Europe. Country reports, 2017. [online], [cit. 2018-10-10]. Dostupné na: <https://www.ub-cooperation.eu/index/reports>
[24] Zelený, M., 2006. Hledání nové Evropy: Od politického k podnikatelsko-vzdělávacímu modelu, 2006. [online]. [cit. 2018-08-21]. Dostupné na: <http://www.milanzeleny.com/Files/Content/HNE%20Adresa.doc>

Kľúčové slová/Key Words

vzdelávanie, kreatívna ekonomika, design thinking, multimediálne výskumné laboratórium, marketing
education, creative economy, design thinking, multimedia research laboratory, marketing

JEL klasifikácia/JEL classification

M31

Résumé

The utilisation of multimedia research laboratories in practice. Part II.

The paper emphasizes the importance of the innovations in the teaching of subjects focused on the active participation of university students on real projects within the liaison to cooperation with the subjects of economic practice, based on utilisation of the potential of multimedia research laboratories in the context of the use of new approaches in teaching such as design thinking. Current trends in higher education emphasize changes in teaching oriented on increasing the employability of graduates in the labour market, as well as in the creative economy, which includes marketing, marketing communication and advertising.

Kontakt na autorov/Address

Mgr. Romana Čočková, Ph.D., Univerzita Tomáše Bati ve Zlíně, Fakulta multimediálních komunikací, Ústav marketingových komunikací, Univerzitní 2431, 760 01 Zlín, Česká republika, e-mail: [email protected]

prof. Mgr. Peter Štarchoň, PhD., Univerzita Komenského v Bratislave, Fakulta managementu, Katedra marketingu, Odbojárov 10, 820 05 Bratislava, e-mail: [email protected]

Mgr. Lucia Vilčeková, PhD., Univerzita Komenského v Bratislave, Fakulta managementu, Katedra marketingu, Odbojárov 10, 820 05 Bratislava, e-mail: [email protected]

Recenzované/Reviewed

10. október 2018 / 25. október 2018




Využitie multimediálnych výskumných laboratórií v praxi. Časť I.

Využitie multimediálnych výskumných laboratórií v praxi. Časť I.

Príspevok akcentuje význam inovácií výučby predmetov orientovaných na aktívnu participáciu vysokoškolských študentov na reálnych projektoch v previazanosti na spoluprácu so subjektmi hospodárskej praxe, a to vďaka využitiu potenciálu multimediálnych výskumných laboratórií v kontexte využitia nových prístupov vo výučbe, akým je napríklad tzv. design thinking. Aktuálne trendy vo vysokoškolskom vzdelávaní zdôrazňujú zmeny vo výučbe zamerané na zvyšovanie uplatniteľnosti absolventov na trhu práce aj v kreatívnej ekonomike, do ktorej oblasti spadá aj marketing, marketingová komunikácia a reklama.

Úvod – výzvy a modernizácia výučby

Európa má dlhú a silnú tradíciu vysokého školstva. Jeho korene siahajú až do 6. storočia, kde sa neskôr rozvinuli do stredovekého univerzitného vzdelávania založením Bolonskej univerzity v roku 1088. V 19. storočí navštevovali univerzity približne 2% populácie, ktoré mali to privilégium študovať vysokú školu. V súčasnej dobe je situácia úplne odlišná. Európska únia si stanovila cieľ, aby do roku 2020 40% mladých Európanov získalo vysokoškolský titul. Už teraz sa v niektorých krajinách pohybuje miera mladých s vysokoškolským vzdelaním vyše 50% populácie krajiny. Tento cieľ však vedie k tomu, že tradičné vzdelávacie modely už nedokážu zabezpečiť kvalitné vysokoškolské vzdelanie (European Commission 2013).
Podľa dokumentov Európskej komisie čelia európske vysokoškolské systémy výzvam a problémom, ku ktorým patria predovšetkým:
• Nesúlad medzi potrebnými zručnosťami a tými skutočnými. Pri niektorých vysoko kvalifikovaných profesiách sa Európa stretáva s nedostatkami, a to tak z hľadiska dostupnosti týchto kvalifikácií, ako aj z hľadiska kvality potrebných zručností. Zároveň príliš veľa študentov končí svoje štúdium s veľmi zlými až nedostatočnými prierezovými zručnosťami, ktoré v súčasnosti potrebujú v praxi.
• Pretrvávajúce alebo dokonca zväčšujúce sa sociálne rozdiely. Deti zo znevýhodneného sociálno-ekonomického prostredia majú stále oveľa menšiu šancu, že začnú a úspešne ukončia vysokoškolské štúdium; stále tiež pretrváva rodová segregácia podľa odboru štúdia.
• Nedostatočná podpora inovácií. Mnohé vysoké školy neprispievajú dostatočne k inováciám vo svojom širšom ekonomickom a sociálnom prostredí, najmä vo svojich regiónoch, tak, ako by mali. Výkonnosť vysokoškolských inštitúcií v oblasti inovácií sa síce medzi jednotlivými krajinami a regiónmi EÚ výrazne líši, ale celkovo nie je ani zďaleka uspokojivá.
• Rôzne zložky vysokoškolských systémov spolu dobre nespolupracujú. Mechanizmy financovania, stimulov a odmien vo vysokom školstve nie sú vždy nastavené tak, aby dostatočne odmeňovali kvalitnú výučbu a podporovali výskum, inovácie, sociálne začleňovanie (Koucký 2017).
Hlasy hovoriace o nutnosti zmien vo vzdelávaní zaznievajú čoraz častejšie. Inštitúcie formálneho vzdelávania čelia veľkým problémom, vzdelávanie v neformálnej sfére je na vzostupe. Podľa štúdie autorov Barbera, Donnelly a Rizvi (2013) spolupráca s aktérmi neformálneho vzdelávania, problém evaluácie vzdelávania a vzdelávania pre zamestnateľnosť patria medzi oblasti, ktoré si vyžadujú najväčšie zmeny. Za najväčší problém označuje spomínaná štúdia úpadok hodnoty vysokoškolského vzdelania, pretože iba 18% širokej verejnosti verí, že univerzity sú schopné adekvátne pripraviť svojich študentov na vstup na trh práce.
Učenie a výučba vo vysokom školstve je zdieľaný proces, ktorý predpokladá istú mieru zodpovednosti a participácie tak na strane študenta, ako i učiteľa. Správa Európskej komisie sumarizovala kroky a odporúčania vedúce k modernizácii vysokého školstva, z ktorých je možné uviesť nasledujúce:
• učebné plány a osnovy by sa mali rozvíjať prostredníctvom dialógu medzi pedagógmi, študentmi, absolventmi a aktérmi na trhu práce, ktorí spoločne hľadajú nové metódy tak, aby študenti získali relevantné zručnosti pre svoju lepšiu uplatniteľnosť,
• vysokoškolské inštitúcie by mali zaviesť a podporiť prierezové zručnosti a interdisciplinárne prístupy k učeniu a pomáhať tak študentom rozvíjať ich podnikateľské a inovatívne spôsoby myslenia,
• vysoké školy a tvorcovia národných politík by mali zriadiť poradenstvo, odborné vedenie, mentoring a systémy na podporu vysokoškolských študentov (European Commission 2013).
V súčasnej dobe vysokoškolské vzdelávanie ovplyvňujú trendy a tendencie súvisiace predovšetkým s technologickým rozvojom, zvyšujúcimi sa nárokmi na absolventov zo strany zamestnávateľov. K tým najvýraznejším patrí:
• vzdelávanie vedúce k prehĺbeniu kľúčových kompetencií, zručností a postojov študentov (mäkkých zručností),
• podpora podnikateľských aktivít študentov,
• mobilita, internacionalizácia študentov i pedagógov vysokých škôl,
• online vzdelávanie, mooc (Massive Open On-line Courses),
• učenie činnosťou (Learning by doing),
• užšia spolupráca so súkromným sektorom,
• celoživotné vzdelávanie (Popela, Fischer a kol. 2015).

Spolupráca vysokoškolských inštitúcií a firiem – vybrané aspekty európskej praxe

Existuje mnoho foriem spolupráce vysokoškolských inštitúcií a firiem, pričom ich podobu ovplyvňuje celý rad faktorov, napríklad potreby a možnosti partnerov, množstvo dostupných zdrojov, personálne zabezpečenie atď. Medzi najčastejšie formy spolupráce patrí výskum realizovaný v spolupráci s firmami, zákazkový výskum, komercionalizácia výsledkov výskumu, konzultanstvo, zdieľané laboratória, ďalšie vzdelávanie, spolupráca pri tvorbe študijných programov a profilu absolventa, stáže a prax študentov, vedenie študentských prác či účasť odborníkov z praxe na priamej výučbe (Škopová 2007).
Spolupráca podnikov a vysokých škôl predstavuje benefit nielen pre samotné podniky a školy, ale aj región, v ktorom sa nachádza. Z tohto dôvodu nadobúda úloha vysokých škôl v posledných rokoch na význame. V 70. rokoch minulého storočia vznikol koncept triády – triple helix model, ktorý je založený na princípe kooperácie a koordinácie troch základných oblastí spoločenského progresu. Tento model predstavuje spojenie akademickej, verejnej a súkromnej sféry. Významnú úlohu tu zohráva inovačný potenciál vysokých škôl, ktorý má pozitívny vplyv na rozvoj podnikov, ktoré nútia vysoké školy k tvorbe nových poznatkov (Ručinská a Ručinský 2009).
Triáda je založená na sieti vzťahov vysokej školy, priemyslu a vlády, ktorá je základom ekonomického rozvoja znalostí (tzv. znalostná ekonomika alebo znalostná spoločnosť). V triáde sú všetky základné oblasti rovnocenné. Primárnou úlohou je produkcia a prenos informácií, vedomostí a znalostí v spolupráci s podnikateľskou sférou, ktorá je konečným zákazníkom, pretože je hlavným zamestnávateľom ľudského kapitálu za účelom pridávania hodnoty a tvorby bohatstva. Koncept triple helix je súčasným stupňom vývoja foriem spolupráce vysokých škôl a podnikov, podporovaných vládami ako oblasť verejného záujmu a verejnej finančnej podpory (Zelený 2006).
Európska komisia podporuje spojenie vysokoškolského vzdelávania a podnikania na európskej úrovni prostredníctvom viacerých iniciatív. Užšie väzby medzi praxou a akademickou sférou môžu podporovať prenos a zdieľanie znalostí, vytvárať dlhodobé partnerstvá a príležitosti a podporovať inovácie, podnikanie a tvorivosť. Užšia spolupráca s podnikmi pomáha inštitúciám vysokoškolského vzdelávania rozvíjať prístupy k výučbe a výučbový proces tak spĺňa potreby študentov i spoločnosti. To pomáha poskytnúť absolventom správne zručnosti pre trh práce (European Commission 2015).
V roku 2010 vydala Európska komisia dokument Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, v ktorom definuje ciele pre členské štáty, medzi ktorými je aj „zlepšiť spoluprácu medzi univerzitami, výskumnými centrami a podnikmi, realizovať spoločné programy“, ako aj „zabezpečiť, aby sa učebné osnovy sústredili na podporovanie kreativity, inovácie a podnikania“ či zabezpečiť, „aby znalosti nevyhnutné na začlenenie sa do ďalšieho vzdelávania a trhu práce boli získané a uznané v rámci všeobecného, odborného, vyššieho vzdelávania ako aj vzdelávania dospelých” (Európska komisia 2010).
Štúdia University-Business Cooperation 2017 prezentuje výsledky online výskumu medzi vysokými školami v 33 európskych krajinách a subjektmi z praxe. Výskum monitoruje súčasný stav spolupráce vysokoškolských inštitúcií so subjektmi z aplikačnej sféry a porovnáva situáciu v Európe so situáciou v jednotlivých členských krajinách. Výskumu sa zúčastnilo 14 318 zástupcov vysokoškolského vzdelávania za všetky vybrané európske krajiny, v prípade zástupcov firiem bolo získaných 3 113 odpovedí. V tabuľke č. 1 sú prezentované rôzne formy spolupráce vysokoškolských inštitúcií a subjektov hospodárskej praxe a hodnotenie ich využívania tak z pohľadu vysokých škôl, ako aj z pohľadu aplikačnej sféry v rámci Slovenskej republiky, Českej republiky a európskeho priemeru.

Tabuľka 1: Porovnanie spolupráce univerzít a firiem
Zdroj: State of University-Business Cooperation (2017)

Prakticky pri všetkých parametroch Slovensko i Česká republika zaostávajú za európskym priemerom. Paradoxne, vysoké školy hodnotia spoluprácu skeptickejšie v konfrontácii s firemnými zástupcami. V prípade jednotlivých hodnôt je potrebné uviesť, že čím nižšia hodnota, tým je spolupráca hodnotená minimálne a naopak, pričom rozpätie je od 0 po 10 bodov.

Kreatívna ekonomika a design thinking

Rozmach kreatívnej ekonomiky možno pozorovať vo vyspelých krajinách, kde dochádza k úbytku pracovných miest v priemyselných odvetviach a ich presunu do oblasti služieb a kreatívnych činností. Významnými stakeholdermi kreatívnej ekonomiky sú kreatívne firmy, tvorcovia politiky, podnikateľskej spoločnosti, výskumné inštitúcie a tiež inštitúcie vyššieho vzdelávania. V rozvoji kreatívnej ekonomiky hrajú významnú úlohu vysoké školy, ako miesta s vysokou koncentráciou kreatívnych, inovatívnych ľudí so schopnosťou prinášať nové riešenia. Je teda potrebné sa zaoberať ich zapojením, vplyvom a významom pre kreatívnu ekonomiku. Problematikou kreatívnej ekonomiky sa zaoberá rad autorov. K tým najvýznamnejším patrí Howkins a Florida. Howkins bol prvým autorom, ktorý použil pojem „kreatívna ekonomika“, a to vo svojej knihe The Creative Economy. Druhý propagátor tejto myšlienky – Florida, ako prvý pomenoval problematiku kreatívnej triedy a zostavil index kreativity (Kloudová a kol. 2010). V dnešnej dobe mnoho podnikov usiluje o prispôsobenie sa globalizácii, ktorá priniesla tvrdší konkurenčný boj na mnohých trhoch a viedla k outsourcingu produkcie z „lacných krajín“ (Kathman 2002).
Podniky na celom svete, ktoré chcú zostať konkurencieschopné, sú nútené byť viac inovatívne a prispôsobiť sa rozširujúcemu sa vedomostnému priemyslu. Na vysoko konkurenčných trhoch, kde je nevyhnutná extrémne efektívna výroba, tradičné podnikateľské modely a prístupy už nemusia stačiť. Radikálny rozvoj a vzostup komunikačných technológií mení konvencie podnikania. Zákazníci majú k dispozícii viac informácií, zatiaľ čo sú sami vystavení oveľa väčšiemu počtu ponúk ako predtým. Tradičný monológ medzi spoločnosťami a zákazníkmi sa zmenil na výmenu informácií a názorov, pričom sa trendy objavujú paralelne a celkové tempo je oveľa rýchlejšie. Obchodníci sú svedkami fragmentácie trhov a je pre nich stále ťažšie oslovovať alebo ovplyvňovať svoje cieľové skupiny. Dnešné spoločnosti teda potrebujú zvýšiť rýchlosť a diferenciáciu vo vývoji výroby a predovšetkým konkurenčné reakcie. Aby podnikateľské subjekty boli konkurencieschopné, musia začleniť kreativitu a inovácie do svojho fungovania, a tým pomôcť vzostupu konceptu kreatívnej ekonomiky (Gullberg a kol. 2006). DeNatale a Wassall definujú tvorivú ekonomiku ako naprieč prepojenú množinu troch vzájomne sa ovplyvňujúcich oblastí. Prvky kreatívnej ekonomiky sú tvorba kreatívnych klastrov (komerčné aj nekomerčné firmy a organizácie), kreatívne pracovné sily (kreatívni jedinci) a kreatívne spoločenstvo (miesto, ktoré vytvára podmienky pre tvorivú ekonomiku) (DeNatale a Wassall 2007).
Kreatívna ekonomika je založená na kreatívnom priemysle (mediálny priemysel, film, hudobný priemysel, výskum, kultúrny priemysel). Jej rozvoj bude mať značný vplyv na budúci ekonomický rast vo vyspelých štátoch sveta. Predpokladom pre rozvoj kreatívnej ekonomiky je znalosť spoločnosti v oblasti informačných a komunikačných technológií s dôrazom na rozvoj kreativity. Odvetvia v rámci kreatívnej ekonomiky je možné zoskupiť aj prostredníctvom tzv. prístupu na základe kreatívnej intenzity, podľa ktorého sa odvetvia zoskupujú podľa ich príbuznosti do siedmych kategórií a to: Reklama a marketing; Architektúra; Dizajn a módny dizajn; Film, TV, video, rádio a fotografia; IT, softvér a počítačové služby; Vydavateľská činnosť; Hudba, scénické a vizuálne umenie (Balog a kol. 2014). Mieru rozvoja kreatívnej ekonomiky spája Florida (2002) s investíciami do výskumu a vývoja a podporou univerzitných systémov. Práve univerzity hrajú významnú úlohu pri výchove talentov a kreatívnych jedincov (Kloudová a kol. 2010).

Koniec I. časti.

Poznámky/Notes

Príspevok vznikol v rámci projektu KEGA č. 030STU-4/2018 – Elektronická platforma na zefektívnenie spolupráce medzi vysokými školami a priemyselnými podnikmi v oblasti vzdelávania.

Literatúra/List of References

[1] Balog, M. a kol., 2014. Možnosti rozvoja kreatívneho priemyslu na Slovensku. Bratislava: Slovenská inovačná a energetická agentúra, 2014. ISBN 978-80-88823-57-5.
[2] Barber, M., Donnelly, K. a Rizvi, S., 2013. An avalanche is coming: higher education and the revolution ahead. In: Pearson, s. 1-71, 2013. [online]. [cit. 2018-07-26]. Dostupné na: <http://med.stanford.edu/smili/support/FINAL%20Avalanche%20Paper%20110313%20(2).pdf>
[3] Čočková, R., 2018. Model Multimediální výzkumné laboratoře a jejího fungování s využitím principů Design Thinking. Dizertační práce. Zlín: Univerzita Tomáše Bati ve Zlíně, 2018.
[4] DeNatale, D. a Wassall, G. H., 2007. The Creative Economy: A New Definition. New England Foundation for the Arts, s. 1-64, 2007. [online]. [cit. 2018-07-24]. Dostupné na: <https://www.nefa.org/sites/default/files/ResearchCreativeEconReport2007.pdf>
[5] Európska komisia, 2010. Oznámenie komisie. EURÓPA 2020. Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, 2010. [online]. [cit. 2018-10-15]. Dostupné na: <http://ec.europa.eu/archives/growthandjobs_2009/pdf/complet_sk.pdf>
[6] European Commission, 2013. Report to the European Commission on: Improving the quality of teaching and learning in Europe´s higher education institutions. Luxembourg: Publications Office of the European Union, doi: 10.2766/42468, ISBN 978-92-79-30360-9, 2013. [online]. [cit. 2018-05-11]. Dostupné na: <http://ec.europa.eu/dgs/education_culture/repository/education/library/reports/m odernisation_en.pdf>
[7] European Commission, 2015. 6th University Business Forum: Forum report, Brussels, 2015. [online]. [cit. 2018-05-11]. Dostupné na: <http://ec.europa.eu/dgs/education_culture/repository/education/tools/docs/university-business-forum-brussels_en.pdf>
[8] Florida, R. L., 2002. The rise of the creative class: and how it’s transforming work, leisure, community and everyday life. New York: Basic books, 2010. ISBN 0-465-02476-9.
[9] Gullberg, G., Windmark, E., Nyström, M. a Landström, A. 2006. Design Thinking in Business Innovation: REMOTEL, s. 1-83, 2006. [online]. [cit. 2018-07-24]. Dostupné na: <http://www.stellenboschheritage.co.za/wp-content/uploads/Design-Thinking-inBusiness-Innovation.pdf>
[10] Howkins, J., 2013. The creative economy: how people make money from ideas. London: Penguin Books, 2013. ISBN 978-0-14-197703-4.
[11] Kathman, J., 2002. Brand Identity Development in the New Economy. In: Design Issues. 2002, 18(1), s. 24-35. ISSN 0747-9360, 2002. [online]. [cit. 2018-09-24]. Dostupné na: <https://ieeexplore.ieee.org/document/6788687/>
[12] Kloudová, J. a kol., 2010. Kreativní ekonomika. Trendy, výzvy, příležitosti. Praha: Grada, 2010. ISBN 978-80-247-3608-2.
[13] Koucký, J., 2017. Nová evropská strategie podpory rozvoje vysokého školství. Universitas, 11.8.2017. [online]. [cit. 2018-08-16]. Dostupné na: <https://www.universitas.cz/ze-sveta/143-nova-evropska-strategie-podporyrozvoje-vysokeho-skolstvi>
[14] Popela, P., Fischer, J. a kol., 2015. Strategický plán rozvoje vysokého školství v ČR do roku 2030 z pohledu vysokých škol: Doporučení pro MŠMT vyplývající ze strategických plánů rozvoje vysokých škol zapojených do projektu KREDO, Praha: MŠMT, 2015. [online]. [cit. 2018-08-14]. Dostupné na: <http://www.msmt.cz/vzdelavani/vysoke-skolstvi/ipn-kredo-kvalita-relevanceefektivita-diverzifikace-a>
[15] Ručinská, S. a Ručinský, R., 2009. Partnerstvo univerzity a podnikov v regióne ako predpoklad regionálneho rozvoja. In: Teória a prax verejnej správy: Zborník príspevkov z vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou organizovanej Fakultou verejnej správy UPJŠ v Košiciach, 16.-17.10.2008. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 2009, s. 43-49. ISBN 978-80-7097-736-1.
[16] Škopová, D., 2007. Spolupráce vysokých škol s podnikatelským sektorem I. – zkušenosti ze světa. In: AULA. 2007, 15(2), s. 44-54, 2007. [online]. [cit. 2018-08-21]. Dostupné na: <ftp://193.87.31.84/0070429/18-2007-2-spoluprace-VS.pdf>
[17] University-Business Cooperation, 2017. State of University-Business Cooperation in Europe. Country reports, 2017. [online], [cit. 2018-10-10]. Dostupné na: <https://www.ub-cooperation.eu/index/reports>
[18] Zelený, M., 2006. Hledání nové Evropy: Od politického k podnikatelsko-vzdělávacímu modelu, 2006. [online]. [cit. 2018-08-21]. Dostupné na: <http://www.milanzeleny.com/Files/Content/HNE%20Adresa.doc>

Kľúčové slová/Key Words

vzdelávanie, kreatívna ekonomika, design thinking, multimediálne výskumné laboratórium, marketing
education, creative economy, design thinking, multimedia research laboratory, marketing

JEL klasifikácia/JEL classification

M31

Résumé

The utilisation of multimedia research laboratories in practice. Part I.

The paper emphasizes the importance of the innovations in the teaching of subjects focused on the active participation of university students on real projects within the liaison to cooperation with the subjects of economic practice, based on utilisation of the potential of multimedia research laboratories in the context of the use of new approaches in teaching such as design thinking. Current trends in higher education emphasize changes in teaching oriented on increasing the employability of graduates in the labour market, as well as in the creative economy, which includes marketing, marketing communication and advertising.

Kontakt na autorov/Address

Mgr. Romana Čočková, Ph.D., Univerzita Tomáše Bati ve Zlíně, Fakulta multimediálních komunikací, Ústav marketingových komunikací, Univerzitní 2431, 760 01 Zlín, Česká republika, e-mail: [email protected]

prof. Mgr. Peter Štarchoň, PhD., Univerzita Komenského v Bratislave, Fakulta managementu, Katedra marketingu, Odbojárov 10, 820 05 Bratislava, e-mail: [email protected]

Mgr. Lucia Vilčeková, PhD., Univerzita Komenského v Bratislave, Fakulta managementu, Katedra marketingu, Odbojárov 10, 820 05 Bratislava, e-mail: [email protected]

Recenzované/Reviewed

10. október 2018 / 25. október 2018




GDPR issues from a marketing perspective

GDPR issues from a marketing perspective

In the case of running e-shop under the new conditions of the GDPR Regulation, the marketer faces several problems. The interpretation of the regulation is not clear and few areas will limit its possibilities. For example, the question arises as to whether personal data may be used for other purposes, or other questions as to the legal bases for the processing of personal data.

Introduction

Regulation (EU) 2016/679 of the European Parliament and of the Council of 27 April 2016 on the protection of individuals with regard to the processing of personal data and on the free movement of such data, repealing Directive 95/46 / EC (General Data Protection Regulation) in force from 25.05.2018 (Veselý 2018), often causes a change in technology and processes in organizations and introduces a number of new concepts.
According to Kotler (Kotler and Armstrong 2010), for the prosperity of the company in this new era, it is necessary to change the marketing strategy and adapt to the new environment. It is therefore important:
• Identify the main factors that shape the period of internet development.
• Know the reactions of companies to the internet and new technologies.
• Know the four major areas of ecommerce and its use in practice.
• Know what is the company’s progress in implementing e-commerce.
• Have an overview of the benefits and challenges of e-commerce.

Changes in the world economy are influenced by many factors such as technology, globalization, the environment and many others, but the following are particularly important (Kotler and Armstrong 2010):
1. digitization and networking – Analog information used to date from telephone systems through watches, and industrial devices work with analog technology. Today, more and more devices work with digital information, i. that text, data, sounds and images are converted to a sequence of nulls and units, bits. Their transmission from one location to another requires interconnection, ie the telecommunication network, and this can be:
a. intranet – a network that connects people to each other within a corporate network,
b. extranet – links businesses with their suppliers, subscribers, and distributors,
c. internet – is a public global network that connects smaller networks and users of all types. It is an “information highway” that transmits data at    high speeds regardless of distance.
2. the rapid development of the internet – a revolutionary technology of the new millennium, provides business with a high level of connectivity, enables customers and businesses to gain unprecedented amount of information during several computer operations, and if competition firms are to be able to adapt,
3. new forms of trading – when thousands of entrepreneurs have set up internet companies, to sell their production,
4. product customization to customer needs and the active role of customers in designing them.

So many of the basics of marketing theory. But this theory is a real reflection of practice. For example, one well-known online store reported a year-on-year increase in revenue of up to 20 percent to 830 million EUR without VAT (Moravčík 2018). This means a notable increase in sales. This issue is also seriously addressed by the EU and it forms legislative frameworks in this area. One of them is the GDPR regulation, in addition it is the ePrivacy regulation (ÚOOÚ 2018) and the CyberSecurity Regulation (Šimkovič 2015). The European Parliament has passed a regulation banning so-called geographic blocking when shopping online. All new EU Member States should therefore be given access to foreign product purchases without blocking websites. In the past, internet shop operators have been automatically redirected to another website based on their nationality, place of residence or temporary residence. This will not be after the new holiday. New arrangements apply, for example, to book hotel accommodation, hire cars or buy tickets for concerts. It will not cover copyrighted goods, such as electronic books, downloadable music or on-line games, but also on tickets. Online shop operators will have to offer their goods or services to their clients within the EU under the new regulation at the same price and under the same conditions. The measure will apply to the purchase and delivery of goods, provided that the delivery of the goods to the Member State concerned has been established in their business conditions. It will also apply to personal and non-copyrighted goods. It sounds fairly simple, but we also need to take into account the GDPR regulation, which states that every EU citizen must have access to consent in his own language, which he understands so that he clearly shows his agreement and clearly understands the terms. Well, that’s not just about the consents. Cookies are also subject to the GDPR regulation – even consent or refusal must be granted – and again in a language that can be understood. Not all EU citizens understand fluently the Slovak language and not everyone understands the English or German language. And the requirement of the GDPR Regulation is that consent must be clearly distinguished from business conditions. The logical conclusion will be that business conditions will be processed in that language. And this is no longer a minor cosmetic change of business processes and the information system. When creating GDPR documentation, other regulations regarding business processes of the organization need to be taken into account. We can see here that it is not possible to use the general framework of GDPR documentation and it is obviously necessary to deal with each individual organization in detail. This is actually the GDPR goal.

E-shop and GDPR regulation

The purchase of goods and services is currently being made largely via the internet. The e-shop (e-shop) can be defined as the sale of goods or services using information and communication technologies and web applications in an internet environment where on one side of this relationship is the operator of the e-shop and the other e-shop customer hereinafter referred to as the “customer”). The most common among them is the conclusion of an internet purchase contract (distance contract). Such a contract also includes obtaining information, including personal details of the customer. Given the dynamics of IT development, it is impossible to take into account in this methodological guideline any eventualities that might arise in the application of the Regulation to e-shop operators, so the Office mentions only the most common cases below. Given the specific conditions of which processing of personal data, it is possible that the e-shop operator will be able to use, for example, and other legal bases or settings other than those listed below. This methodological guideline is only a recommendation of the Office, from. that it does not exclude any other adjustment of the processing of personal data in fulfillment of all Regulations laid down by the conditions and obligations. It is also important to highlight the fact that e-shops are also covered by other special regulations, Act no. 351/2011 Z. z.3 and Act no. 22/2004 Z. z.4, which must be taken into account in the operation of e-shops. These regulations do not fall within the scope of the Office (ÚOOÚ SK 2018).

Processing activities of the e-shop and legal bases for processing customer personal data

Recording of personal information of a customer of a particular e-shop is a processing of the customer’s personal data from the point of view of the privacy rules. The purpose of such processing is most often the conclusion of a purchase contract and the subsequent execution of payment, delivery of goods or services and, where appropriate, the provision of other related services (complaints and other obligations arising, in particular, from the consumer protection legislation for the e-shop operator). It is necessary to distinguish the individual purposes of the processing of customer’s personal data by the e-shop operator. In view of this, we can identify some of the most common processing activities that can be closely related, but have a different legal basis. The processing of personal data by customers by e-shoppers is mainly carried out for the purposes of (ÚOOÚ SK 2018):
• Order of goods / services (e-shop) – Purchase agreement according to Art. 6 ods. (1) b) Regulations (including the subsequent payment, delivery of goods or services, handling complaints, etc.); processing of the customer’s personal data takes place without the consent of the customer because the legal basis for the processing of his or her personal data for the purposes of performance of the contract is a specific contract concluded at a distance between the customer and the e-shop,
• marketing communication with the customer – Legitimate interest according to art. 6 ods. (1) f) Regulations (eg newsletters, other forms of direct marketing, etc.); processing the customer’s personal data is without the consent of the customer because the legal basis for the processing of his or her personal data (to the extent necessary) is the legitimate interest of the e-shop operator, such as informing the customer about the new goods and services of the e-shop. We point out that within the meaning of recital 47 of the Regulation, the use of legitimate interest as a legal basis requires a thorough assessment, including an assessment of whether the person concerned may reasonably expect at a given time and context of personal data collection that the processing of his personal data for that purpose. The operator is also required to carry out the proportionality test.
• marketing communication with the person concerned without previous relationship – prior consent6 of the person concerned under Art. 6 ods. (1) (a). For further information on the consent of the person concerned, we recommend seeing the WP 29 Guidance on the consent of the person concerned.
• loyalty program – customer consent according to Art. 6 ods. (1) (a). For further information on the consent of the person concerned, we recommend seeing the WP 29 Guidance on the consent of the person concerned.
• consumer competition – customer consent according to Art. 6 ods. (1) (a) Regulations. For further information on the consent of the person concerned, we recommend seeing the WP 29 Guidance on the consent of the person concerned.

Obligations of the e-shop provider

Compliance with the Customer’s Privacy Policy pursuant to Article 5 of the GDPR Regulation (ÚOOÚ SK 2018):
• In order for the operator to legally process the customer’s personal data for the above purposes, he must have an appropriate legal basis (see point 1) (principle of legality).
• Customers have the right to be informed about the processing conditions, the manner in which their requests for the rights of the persons concerned are dealt with, etc. (the principle of transparency).
• The data obtained are to be processed by the operator only for a specific, explicit, legitimate purpose and cannot be processed in a way that is incompatible with such purpose (purpose limitation principle).
• The operator should only process personal data that is necessary to achieve a particular purpose of processing (data minimization), for example:
a) to conclude a purchase contract – for example, title, first name, surname, home address, address of delivery, if different from address, e-mail address, telephone number,
b) direct marketing – title, first name, surname and e-mail address,
c) loyalty program – title, first name, surname, home address or e-mail address and, if applicable, additional information (for example, depending on how loyalty benefits are provided or depending on other terms of participation in the loyalty program set up operators),
d) consumer competition – the list of processed personal data depends on the conditions of competition specified in the competition status to be informed by the persons concerned prior to granting consent to the processing of their personal data for the purpose of the competition.
• The operator processes correct and up-to-date personal data (principle of correctness).
• The operator keeps personal data only for the necessary time to achieve the purpose of the processing; longer only if it is necessary for another purpose (for example for purposes of archiving) compatible with the original purpose (the principle of minimizing retention):
a) the operator guarantees the adequate security of the processed personal data (the principle of integrity and confidentiality),
b) the e-shop operator must be able to demonstrate compliance with the previous processing principles (liability principle).
Information obligation under Article 13 and Article 14 of the GDPR Regulation (ÚOOÚ SK 2018):
• Applies to all the processing operations referred to in point 1; information obligation is directed from the e-shop operator to the affected person (the e-shop customer).
• The provision of information to the person concerned is the responsibility of the operator, ie the operator of the e-shop is obliged to perform it in an initiative (not at the request of the person concerned).
• The operator provides the person concerned with the information provided for in Article 13 (1) to (3) of the Regulation if he obtained the personal data directly from the person concerned; pursuant to Article 14 (1) and (2) of the Regulation, if personal data have not been obtained directly from the person concerned [example: person X order an ABC product in the e-shop purchase as a gift for the person Z. E-shop ABC processes the personal data of person X on the contractual legal basis and fulfills the obligation to provide information pursuant to Article 13 of the Regulation. E-shop ABC also processes personal information about a person Z who does not know that a gift will be sent to him, and there is no direct contractual relationship between ABC and Z. The legal basis for the processing of personal data from a person will be the legitimate interest of the ABC e-shop for the purposes of fulfilling the contract between ABC e-shop and X. E-shop ABC will also be liable to the person Z for fulfilling the information obligation under Article 14 of the Regulation. As a result, in this situation, a derogation under Article 14 (5) (b) of the Regulation (“… or if it is probable that the obligation referred to in paragraph 1 of this Article will hinder or seriously impair the attainment of the objectives of such processing”), e-shop ABC the information obligation according to Article 14 of the Regulation shall not be fulfilled until the moment of delivery of the gift purchased by the person X].
• Apply exemptions from the disclosure obligation only to the extent defined in Article 13 (4) and Article 14 (5) of the Regulation.
• In relation to new customers from 25.05.2018 – to meet the above information obligation at the latest when collecting personal data.
• In relation to existing customers before 25.05.2018 (eg with regard to ongoing marketing, loyalty program) – the obligation to supplement the information to the extent that the customer does not have the information in accordance with Article 13 and Article 14 of the Regulation.
• Provide the information in a concise, transparent, comprehensible and easily accessible form, formulated in a clear and simple manner.
• Can be informed in various ways (also in combination) – eg. on the e-shop web site, sending information to e-mail, in paper form in the “stone shop” premises, etc.
• (Articles 15 to 22 of the Regulation), in particular the right to object to processing for direct marketing purposes and the right to withdraw consent to the processing.
• Where the processing is based on a legitimate interest, the operator shall inform the customer of the legitimate interest he / she pursues; the operator is also required to perform a proportionality test whenever he processes personal data on this legal basis.

Managing records of processing activities (ÚOOÚ SK 2018):
• Each e-shop operator is required to keep records of processing activities under Article 30 of the Regulation always in relation to the processing activities:
a) order of goods / services,
b) loyalty program,
c) direct marketing.
• Consumer competitor – Organize regular competitions – occasionally organizing a competition – 1x / year and so on. (the exemption under Article 30 (5) of the Regulation applies, and this processing activity need not be recorded in the record).
• The operator keeps the records and fails to send them to the office, and, if necessary, submits them to the Office.

Responsible person (ÚOOÚ SK 2018):
• The obligation to designate a responsible person has e-shoppers who meet the condition of Article 37 (1) (b) of Regulation 11 – for example.
• If the condition under Article 37 (1) (b) of the Regulation is not fulfilled, the e-shop operator is under no obligation to designate a responsible person; if he voluntarily determines it, he / she is obliged to proceed as if the obligation to determine the responsible person was applicable to him/her.

Intermediary (ÚOOÚ SK 2018):
• The operator may entrust the processing or part of the processing of the intermediary, for example for the purpose of evaluating the competition organized by the operator, sending questionnaires of satisfaction with the purchased goods.
• The intermediary processes personal data in accordance with the instructions of the operator, to the extent and according to an intermediary contract or other legal act binding the mediator towards the operator. The Intermediation Contract and other legal act must comply with the requirements of Article 28 (3) of the Regulation.
• For the purposes of concluding an intermediary contract and the intermediary’s mandate by processing personal data, the consent of the person concerned is not required. As regards legality, the intermediary has a legal basis for the processing of personal data (eg legitimate interest) for the processing of personal data.

Security of the processing of personal data (ÚOOÚ SK 2018):
• The e-shop operator is responsible for the security and protection of personal data throughout their processing and is required to take appropriate security measures to protect them.
• Under Article 25 of the Regulation, the e-shop operator is required to provide protection at a stage when processing is not yet initiated, taking into account the latest knowledge and cost of implementing the measures as well as the nature, scope, context and purposes of the processing. The measures will be customized to suit their own environment and will take into account the safety standards that are common to the processing activity – secures a computer in which antivirus programs are processed by customers’ personal data.
• According to Article 32 of the Regulation, the e-shop operator is obliged to accept, in the light of the above mentioned technical and organizational measures, the following:
a) technical measures – antivirus, firewall, password-protected computer, alarm, security of premises, provision of automated and non-automated means, etc.,
b) organizational measures – instructions of the e-shop operator addressed to employees (if any), identification of the responsible person (if it is obliged to determine it), instruction of the employees to keep confidentiality, entry into the premises where personal data are processed, key policy, personal data, including their storage policies, and so on.
• These are just examples, it is not possible to generalize the necessary measures for all e-shops.
• The operator is required to carry out the data protection impact assessment pursuant to Article 35 of the Regulation if he fulfills any of the conditions laid down in this Article.
• The operator is in breach of personal data protection that will lead to a risk to the rights and freedoms of individuals (such as making the database with customers’ personal data available to unauthorized persons or damage and unavailability of backups by the e-shop operator) such violation within 72 hours of that he has learned to notify the Office; in some cases also to the person concerned, without undue delay.
• The e-shop operator may comply with the Regulation and Act no. 18/2018 Z. z. also by complying with the Code of Conduct or the Certificate, but it is not the operator’s responsibility to approach such a Code of Conduct (if any) request a certificate.
• As far as other duties are concerned, please note that the e-shop operator is also obliged to perform duties under Act no. 351/2011 Coll. on Electronic Communications as amended (hereinafter “Act No. 351/2011 Coll.”). On the interpretation of the provisions of Act no. 351/2011 Coll. the office is not competent, we recommend turning to the law gesture.

Position of the e-shop customer

The customer of the e-shop is, from the point of view of the Regulation, the person concerned, that is to say the natural person to whom the personal data processed by the e-shoppers are concerned. In accordance with the Regulation, the person concerned has the rights that he / she can apply to the e-shop operator at any time. The list of right of the person concerned (ÚOOÚ SK 2018):
• Right of access to data (Article 15).
• Right to rectification (Article 16).
• Right of cancellation (Article 17).
• Right to limit processing (Article 18).
• The right to portability (Article 20).
• The right to object (Article 21).
a) if the processing is done on the basis of a legitimate interest of the e-shop operator (eg for direct marketing purposes), the customer has the right at any time to object to such processing of his or her personal data,
b) the right to object for the purposes of direct marketing must be the person concerned expressly informed at the latest when communicating with him for the first time and this right must be presented in a clear and separate way from any other information,
c) after applying the customer’s objection, the e-shop operator is obliged to immediately cease the processing of personal data for the purpose of direct marketing, and these personal data are not processed for direct marketing purposes.
• Right to withdraw consent.
a) if the processing is done on customer’s consent (eg loyalty program, consumer competition), the customer may at any time withdraw his consent to the processing, and the e-shop operator is obliged to terminate the processing of personal data processed under consent if he does not have other legal basis,
b) if the processing is carried out with the consent of the customer, the right to withdraw consent at any time, the customer must be informed in advance of the provisions of Article 13 (2) (c) of the Regulation by the operators of the e-shop.

How should the operator handle the requests of the persons concerned (ÚOOÚ SK 2018)?
• It is recommended to prepare a short, clear and concise internal procedure as the e-shop operator will handle the requests of the persons concerned (eg by internal directive, instructions), which may be published on the e-shop operator’s web site (the operator can create a sample form).
• All information and notifications by the operator to the person concerned must be in a concise, transparent, easily understandable and easily accessible form, formulated in a clear and simple manner, taking into account the category of persons concerned whose communications and information are addressed.
• Information and notifications should normally be provided in the same way as the person concerned exercises his right unless he asks otherwise.
• The operator of the e-shop is obliged to equip the person concerned within 1 month of its delivery (if necessary, the operator can extend the processing of the application for another 2 months, while the extension of the deadline is obligatory to notify the person concerned).

Technical aspects of e-shop operation in context of protection of personal data

E-shop template – an e-shop operator can proceed in principle in two ways when choosing an e-shop template technical solution (interfaces that serve to view specific items offered in e-shops or to add items to a so-called “basket”). Either make yourself an e-shop template, or you can (eg through a license agreement) buy an e-shop template from another subject. In most cases from a personal data protection point of view, the processing of personal data by the provider of such a template is not processed (ÚOOÚ SK 2018).
Webhosting of the e-shop – in the event that the operator does not have his / her own web site for the technical operation of the e-shop, he / she is most likely to enter into a contractual relationship with the entity providing such space. The status of the webspace provider will then depend on how the conditions are set. If this entity provides a webspace for the e-shop operator without processing the personal data of the e-shop customers handled by the e-shoppers, it will not be necessary to modify their relationship from the point of view of personal data protection. If the personal data of the e-shop customers are processed, through a webspace provider, that provider will act as an intermediary under Article 4 (8) of the Regulation if the web host provider will process personal data on behalf of the operator. The relationship between the e-shop operator and the web host provider will be governed by a contract or other legal act under Article 28 (3) of the Regulation. The webspace provider may also have the status of a joint operator if, for example, to automatically back up your e-shop data. In such a case, the relationship between the joint operators, ie the relationship between the e-shop operator and the webspace provider, is processed within the meaning of Article 26 of Regulation(ÚOOÚ SK 2018).
Technical support provided to the e-shop operator by third parties – if a third party provides technical support for e-shop, when in case of removal of technical problems, this entity, its employees see the personal data of the e-shop’s customers, and do not come from the technical support body for the further processing of personal data (ie, the personal data, for example, only “sees” but does not work them), it is sufficient that the agreement between the operator and the technical support provider the obligation to maintain confidentiality and to take appropriate security measures (organizational and technical). This also applies to the implementation of remote access technical support (ÚOOÚ SK 2018).

Specific ways of processing personal data by the e-shop operator

With the expansion of various technologies, new ways of processing personal data of customers, in particular larger e-shops, have evolved over time. Below are some practical examples along with the legal basis for processing personal data:
• Wishlist.
a) a registered customer has the opportunity to place the selected goods in the so-called wishlist (wish list),
b) sending an email alerting you that the goods included in the wishlist are sold at a discounted price or are available again,
c) if it is a marketing activity – a legal basis = a legitimate interest under Article 6 (1) (f) of Regulation.
• Abandoned basket.
a) the registered customer did not complete his purchase, failed to complete the payment and sent him an email with a warning and a basket content,
b) no purchase contract yet, legal basis = pre-contractual relationships under Article 6 (1) (b) of the Regulation.
• Customer holiday.
a) legal basis = legitimate interest under Article 6 (1) (f) of the Regulation.
• Reactivation.
a) registered customer does not develop in e-shop for longer; the e-shop operator will send the code for the next purchase with the intention of motivating him / her to purchase,
b) if this is / is agreed in the contract – legal basis = contract under Article 6 (1) (b) of Regulation,
c) if it is a marketing activity – a legal basis = a legitimate interest under Article 6 (1) (f) of Regulation.
• Segmentation.
a) on the basis of what the customer purchases in the e-shop, the customer is sent to the operator of the e-shop newsletters with information about similar goods, what the customer purchases in the e-shop,
b) legal basis = legitimate interest under Article 6 (1) (f) of the Regulation.
• Upselling.
a) on the basis of the contents of the customer’s basket / on the basis of the goods already bought in the e-shop, the customer will display the recommended goods for further purchase when completing his order (in his payment process),
b) legal basis = legitimate interest under Article 6 (1) (f) of the Regulation.
• Cookies.
a) is not, in all circumstances, personal data; personal data is when it is part of a chain of additional data that binds to a particular physical person to identify that physical person,
b) cookies as personal information – depending on the circumstances of the particular case, may be the legal basis,
i. consent under Article 6 (1) (a) Regulations
ii. the contract referred to in Article 6 (1) b) Regulations
iii. a legitimate interest pursuant to Article 6 (1) f) Regulations (marketing purposes)
iv. at the same time, the obligation to fulfill the conditions under Section 55 of Act no. 351/2011 Coll.
c) if cookies are not personal data – the obligation to comply with the conditions of Act no. 351/2011 Coll.

Where personal data are processed for purposes other than the original purpose, either the new consent of the data subject must be given, specifying the purpose of the processing of personal data, or it may be in accordance with Union or Member State law. However, the last option – the compatibility test – will often be used. The purpose of the compatibility test is to define a link or a link between the purpose for which personal data has been obtained and the purpose of the intended further processing of personal data. It is also necessary to define the circumstances in which personal data have been acquired, in particular the relationship between the persons concerned and the operator. The compatibility test also includes an analysis of the possible consequences of the intended further processing for the persons concerned. The compatibility test is not a separate legal basis, it follows the legal basis of the original purpose of the processing and requires the existence of adequate safeguards, such as encryption or pseudonymization. The GDPR regulation on protection of personal data defines the above ideas in § 13 paragraph 3 as follows:
Where the processing of personal data for a purpose other than that for which the personal data were obtained is not based on the consent of the data subject or a specific regulation, the operator shall determine whether the processing of personal data for another purpose is compatible with the purpose, on which the personal data originally obtained, among other things, must be taken into account:
(a) any link between the purpose for which the personal data originally originated and the purpose of the intended further processing of personal data,
(b) the circumstances in which the personal data were obtained, in particular the circumstances relating to the relationship between the person concerned and the operator,
(c) the nature of personal data, in particular, or the processing of special categories of personal data pursuant to Section 16, or personal data relating to the recognition of guilt for the commission of a criminal offense or offense under Section 17,
(d) the possible consequences of the intended further processing of personal data for the person concerned and
(e) the existence of adequate safeguards, which may include encryption or pseudonymization.

The wording of the new law on personal data protection implies the need to find out – that is, to carry out a test or a check on the compatibility of the purposes of the processing of personal data. Ultimately, it can simply be called the GDPR Compatibility Test (Veselý 2018).

Literatúra/List of References

[1] Kotler, Ph. and Armstrong, G., 2010. Principles of marketing. B.m.: Pearson education, 2010. ISBN 978-0-13-700669-4.
[2] Moravčík, M., 2018. Alza trhá rekordy: Obľúbený obchod oznámil minuloročné tržby, ide až o 830 miliónov eur. TECHBYTE, 2018. [online]. [cit. 2018-02-07]. Available at: <https://www.techbyte.sk/2018/01/alza-obrat-trzba-2017/>
[3] Šimkovič, J., 2015. Kybernetická bezpečnosť na Slovensku a v Európe, euractiv.com. 2015. [online]. [cit. 2018-04-05]. Available at: <https://euractiv.sk/section/veda-a-inovacie/linksdossier/kyberneticka-bezpecnost-na-slovensku-a-v-europe-000338/>
[4] ÚOOÚ, 2018. Pracovní skupina WP29 vydala stanovisko k návrhu ePrivacy nařízení: Úřad pro ochranu osobních údajů, 2018. [online]. [cit. 2018-01-22]. Available at: <https://www.uoou.cz/pracovni-skupina-wp29-vydala-stanovisko-k-navrhu-eprivacy-narizeni/d-23467>
[5] ÚOOÚ SK, 2018. Nové metodiky úradu. Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky, 2018. [online]. [cit. 2018-12-09]. Available at: <https://dataprotection.gov.sk/uoou/sk/content/nove-metodiky-uradu-0>
[6] Veselý, P., 2018. Test zlučiteľnosti podľa GDPR. Zákon o ochrane osobných údajov, 2018. [online]. [cit. 2018-04-11]. Available at: <http://www.zoou.sk/33/test-zlucitelnosti-podla-gdpr-uniqueidmRRWSbk196FPkyDafLfWAJWc7pG-Xzb602T6YbetGYr2ZspOsA8wwA/?query=Peter%20Vesel%FD&serp=1>
[7] Veselý, P., 2018. Internetové obchody a GDPR. Zákon o ochrane osobných údajov, 2018. [online]. [cit. 2018-04-11]. Available at: <http://www.zoou.sk/33/internetove-obchody-a-gdpr-uniqueidmRRWSbk196FPkyDafLfWAJWc7pG-Xzb602T6YbetGYoMO6VlftQMFg/?query=Peter%20Vesel%FD&serp=1>

Kľúčové slová/Key Words

GDPR, marketing
GDPR, marketing

JEL klasifikácia/JEL classification

M31

Résumé

Problematika GDPR z pohľadu marketingu

Spracovanie osobných údajov v e-shope je relatívne jednoduché a transparentné pri pochopení základných princípov a pravidiel spracovania osobných údajov. Prevádzkovateľ e-shopu nesmie vynechať štyri základné pravidlá pri spracovaní osobných údajov. Prvým pravidlom je právna základňa spracovania dát, potom naplnenie povinnosti uchovávania záznamov, následne naplnenie informačnej povinnosti dotknutej osoby – zákazníka a následne zabezpečenie spracovaných osobných dát.

Kontakt na autorov/Address

PhDr. Peter Veselý, PhD., MBA, Univerzita Komenského v Bratislave, Fakulta managementu, Katedra informačných systémov, Odbojárov 10, 820 05 Bratislava, e-mail: [email protected], Thomson Reuters Researcher ID: H-5695-2017, ORCID ID: 0000-0002-7857-6355, Scopus Author ID: 57195951243

Recenzované/Reviewed

1. október 2018 / 30. október 2018