Teoretický pohľad na problematiku „food deserts“ a budúcnosť maloobchodu s potravinami

Teoretický pohľad na problematiku „food deserts“ a budúcnosť maloobchodu s potravinami

Na základe sledovania vývoja maloobchodu s potravinami je možné charakterizovať trend nahradzovania tradičných malých obchodov formátmi väčšieho rozsahu. Jedná sa o proces označovaný ako modernizácia maloobchodu s potravinami. V dôsledku toho, mnohí odborníci sledujú zákonitosti fungovania tohto segmentu a cez určovanie vplyvov týchto obchodov ponúkajú obraz budúceho rozloženia maloobchodného predaja potravín.
Účinnosť spomínaných trendov má značný vplyv na pokrytie potravín u obyvateľstva. Retailové spoločnosti pri aktivácii svojho maloobchodného predaja potravín zohľadňujú v prvom rade ukazovateľ podielu na trhu a nie zabezpečovanie dostupnosti potravín pre odberateľov. Z toho dôvodu sme svedkami tvorby a rozširovania oblastí s nedostatočnou možnosťou nasýtenia základných a nevyhnutných potrieb človeka.
Aj napriek prezentovaným skutočnostiam, problematika takýchto území – alebo odborne nazvanými „food deserts“ nedosiahla v slovenskej odbornej verejnosti taký význam ako v zameraní zahraničných autorov. Príspevok sa preto orientuje na prehľad teoretických prístupov k food deserts ako aj k nazeraniu na budúcnosť maloobchodu s potravinami.

1 Potravinové púšte

Potravinové púšte predstavujú jednu z možností chápania vývoja maloobchodu s potravinami v prostredí regionálnych disparít. Predstavujú územia, ktoré sa vyznačujú nedostatočnou dostupnosťou potravín pre svojich obyvateľov.
Opisované územia sú v odbornej literatúre definované ako potravinové púšte – food deserts. Potravinové púšte predstavujú pomerne nový problém, resp. sú jedným z najnovších predmetov záujmu vo výskume maloobchodu, avšak väčšina publikovaných prác k danej problematike je reprezentovaná najmä štúdiami a článkami v odborných časopisoch. Zameranie jednotlivých publikácií sa však výrazne líši, čo súvisí jednak s interdisciplinárnym charakterom problematiky, ale aj s tým, ako autori termín potravinová púšť definujú a interpretujú.
Charakteristika potravinových púští nie je úplne jednoznačná. Potravinové púšte sa stali za posledné roky objektom mnohých štúdií (pozn. [1]), čím si problematika zachováva interdisciplinárny charakter. Dokazuje to aj zvýšený záujem o danú problematiku nielen u geografov a ekonómov, ale aj sociológov, lekárov či politikov.
Z dôvodu slabšieho pojmového aparátu v podmienkach slovenskej odbornej literatúry sa príspevok orientuje hlavne na chápanie potravinových púští prostredníctvom definícií od zahraničných autorov. K takémuto kroku prispieva aj fakt, že odborníci, ktorí sa tejto oblasti venujú v podmienkach Slovenska vychádzajú zo skúseností zahraničných autorov.

1.1 Prístupy slovenských autorov

V slovenskej literatúre bola doposiaľ potravinárskemu maloobchodu, resp. potravinovým púšťam venovaná len veľmi malá pozornosť to najmä v okruhu niekoľkých geografov a ekonómov.
Potvrdzujú to najmä publikácie orientujúce sa na obdobie po roku 1989 a to v kontexte vidieckeho prostredia (Lauko, Križan a Tolmáči 2008, Križan, Tolmáči a Lauko 2009 alebo novodobejší príspevok od Križan, Riška a Bilková 2013). Následne na to sa pozornosť zameriava na územie mesta Bratislava, kde sa problematikou potravinových púští zaoberali mnohí odborníci (Križan a Danielová 2008 alebo Križan, Tolmáči a Lauko 2009).
V súčasnosti ostáva zameranie slovenských odborníkov najmä na oblasť západného Slovenska, čím sa podčiarkuje absencia štúdií potravinových púšti v prostredí stredného či východného Slovenska.

1.2 Prístupy zahraničných autorov

Situácia v zahraničnej literatúre je odlišná. Keďže fenomén potravinových púští bol najskôr pozorovaný v britských mestách, odtiaľ aj pochádza väčšina literatúry o mestských potravinových púšťach. Preto sa prvýkrát tento termín objavuje v roku 1996 v štúdii pre britskú vládu pri riešení otázok týkajúcich sa obyvateľstva s nízkymi príjmami, kde sú potravinové púšte definované ako územie, kde ľudia čelia fyzickým a ekonomickým prekážkam pri obstarávaní zdraviu prospešných potravín (Reisig a Hobbiss 2000).
Výraz potravinové púšte je pomerne široko a všeobecne definovaný a jednotlivé definície, resp. chápanie sa od seba často líšia. Na to upozorňuje aj Wrigley, ktorý pripúšťa, že potravinové púšte sa stali koncom 90-tych rokov 20. storočia súčasťou politických koncepcií a napriek svojej nepresnej definícii sa predpokladá, že aj bez systematického výskumu dokazujúceho rozšírenie potravinových púští existujú (Wrigley a Lowe 2002).
V odbornej literatúre možno nájsť viaceré definície potravinových púští v kontexte odborného zameranie autorov. Autori Cummins a Macintyre definovali potravinové púšte ako priestor, v rámci ktorého sú potraviny drahé a zároveň aj relatívne nedostupné (Cummins a Macintyre 2002). Iní autori ich definovali ako oblasti s nepriaznivou dostupnosťou k poskytovaniu zdravých, cenovo prístupných potravín zvyčajne súvisiacich s nedostatkom veľkometrážnych maloobchodných predajní. Konvenčne definuje potravinové púšte Wrigley ako lokality s nepriaznivým prístupom k poskytovaniu cenovo dostupných zdravých potravín, kde je obyvateľstvo charakterizované depriváciou a prehlbujúcou sa sociálnou exklúziou (Wrigley a Lowe 2002). Russell a Heidkamp vzťahujú potravinové púšte na územie v mierke rezidenčných štvrtí alebo väčšie, ktorého obyvatelia majú značne limitovaný prístup k adekvátnym maloobchodným zdrojom zdravých a cenovo dostupných potravín (Russel a Heidkamp 2011). Títo obyvatelia žijú v relatívne znevýhodnenej oblasti, kde socioekonomické nedostatky sú zhoršené nedostatkom transportných možností, a tak hľadajú iné, výhodnejšie maloobchodné potravinové zdroje (napr. supermarkety) oveľa vzdialenejšie. S touto definíciou sa stotožňuje viacero autorov (Apparicio et al. 2007, McEntee a Agyeman 2010, Walker et al. 2012).
Za významné sú chápané rôzne definície potravinových púští (Clarke a Bennison 2004, Hendrickson et al. 2006), ktoré sa orientujú na postavenie potravinových púští vo vidieckych častiach krajín. Avšak tie sa vyskytujú už zriedkavejšie, napriek tomu, že práve toto prostredie možno považovať za poddimenzované v kontexte potravinárskeho maloobchodu. Mnohí autori orientujú svoju pozornosť na medzinárodný aspekt potravinových púští (pozn. [2]).
Ďalší problémom, s ktorým je možné sa konfrontovať pri teoretickom vymedzovaní food deserts je problematika ich priestorového vymedzenia. V odbornej literatúre sa možno stretnúť s viacerými metodologickými postupmi (Cummins a Macintyre 2002, Smoyer a Tomic et al. 2006). Metódy pre takýto výskum sú často založené iba na kvantitatívnom meraní vzdialenosti do predajne potravín v najbližšom okolí či na počte takýchto predajní vo vymedzenom rádiuse. Neskorší výskum obsiahol aj ďalšie aspekty tejto problematiky a vznikla tak komplexnejšia metóda, ktorá zahrňuje rôzne kombinované merania dostupnosti. Pritom však nejestvuje jednoznačný argument, ktorá metóda, resp. metódy sú relevantné pri identifikácii a charakteristike potravinových púští.
Ako vhodný nástroj analýzy oblasti potravinových púští možno považovať zhodnotenie dostupnosti vybraných predajní v regióne (Apparicio et al. 2007, Križan a kol. 2009). Vystupujúci kľúčový pojem dostupnosť je charakterizovaný ako jeden z najťažšie definovateľných (Michniak 2002). V odbornej literatúre sa možno stretnúť s veľkým množstvom definícií tohto pojmu a s rôznymi prístupmi k jeho štúdiu. Exaktnejšie vyjadrenie dostupnosti sformuloval hlavne Michniak (2002) cez charakterizovanie troch prvkov. Zmieňované tri prvky sú (Michniak 2002):
1. Subjekt dostupnosti – je to určitá osoba, skupina osôb, obyvatelia určitého teritória, ktorí sa nachádzajú na určitom mieste, z ktorého pohľadu dostupnosť skúmame.
2. Objekt dostupnosti – myslí sa tým dopredu stanovený ciel (príležitosť, aktivita, určitá služba).
3. Transportný prvok – predstavuje spojenie medzi subjektom a objektom dostupnosti a umožňuje tak prekonať ich priestorovú separáciu.

V neposlednom rade, pri identifikácii potravinových púští je otázna voľba hranice územia zaradeného k potravinovej púšti. Autori si stanovujú limity podľa potrieb výskumov a zohľadnením osobitostí sledovaného územia (pozn. [3]).
Na základe vyššie ponúknutej analýzy sféry potravinových púští príspevok predkladá štruktúrovaný prehľad autorov, ktorých poznatky boli využité pri koncipovaní predloženého teoretického rozboru.

Obrázok 1: Prehľad autorov skúmajúcich problematiku food deserts
Zdroj: vlastné spracovanie

Pre potreby príspevku a na základe chápania podmienok a charakteristík Slovenskej ekonomiky, pôsobí prospešne ucelenie pojmu food desert. Vychádza sa pri tom zo štúdia domácej a zahraničnej literatúry v spojení s akceptovaním osobitostí slovenskej ekonomiky. Na základe toho je teda možné teoreticky identifikovať územie ako potravinovú púšť vtedy, keď sa jedná o priestor, v rámci ktorého je (po zohľadnení požadovaných kritérií) dostupnosť potravín nedostatočná.

2 Budúcnosť maloobchodu s potravinami

Poskytnutý teoretický rozbor problematiky potravinových púští a dôvod, že táto oblasť priamo ovplyvňuje uspokojovanie základných potrieb obyvateľov, príspevok potvrdzuje nesmierny význam tohto odvetvia. Z tohto dôvodu mnohé štúdie orientujú svoju pozornosť nie len na výskum súčasnej pozície maloobchodu potravín. O to viac sa zameriavajú na budúcnosť tohto segmentu.
Na základe štúdia mnohých názorov domácich aj zahraničných autorov (pozn. [4]) príspevok predkladá v tejto kapitole vlastný pohľad na napredovanie maloobchodu s potravinami do budúcna. Ponúka tak svoju predstavu toho, akým smerom sa bude uberať toto odvetvie a či je potrebné počítať s rôznymi zmenami.
Budúcnosť vývoja retailu potravín je potrebné chápať cez determinujúce oblasti. Po prvé, zamerať sa na charakter prostredia, ktoré ako externý faktor má zásadný vplyv na vývoj maloobchodu s potravinami. Následne na to, orientovať svoju pozornosť na výzvy, ktoré očakávane vystúpia pred toto odvetvie v budúcnosti a na to nadväzujúce potenciálne dimenzie inovácií. Pre poskytnutie ucelenejšieho obrazu sú uvádzané aj konkrétne príklady z praxe maloobchodných spoločností, ktoré už na zmieňované trendy nastúpili. Takto nasmerovaný rozbor sa sleduje z hľadiska subjektov a vplyvov, ktoré priamo súvisia s činnosťou retailu potravín. Na jednej strane sa jedná o spotrebiteľov, ďalej dodávateľov, konkurentov, subjektu, ktorý všetky činnosti reguluje (pozn. [5]) a technológie, ktoré určujú možnosti pre doteraz zmieňovaných aktérov.
Analýza súčasného prostredia maloobchodu s potravinami načrtáva jeho smerovanie do budúcnosti. Je viditeľná flexibilita a sila spotrebiteľa, ktorá sa bude do budúcna len umocňovať. Heterogenita vo vkuse či individualizácia, technicky orientovaný životný štýl budú faktory, ktoré významne ovplyvnia smerovanie retailu vo všeobecnosti. Nie všetko však vychádza zo sily spotrebiteľa. Aj ten bude podliehať vplyvom z okolia, najmä cez vývoj a zmeny v demografie či znižovanie príjmov.
Takáto prognóza nasmeruje maloobchodných predajcov potravín na akceptovanie výziev v podobe starnutia obyvateľstva či potrebnej personalizácie svojej ponuky produktov. Týmto smerom sa načrtávajú potenciálne dimenzie inovácií v podobe multi – kanálovej integrácie, produktovému dizajnu (privátne značky), samozrejme všetko za online podpory. Zmieňované výzvy sa na maloobchode potravín môžu prejaviť cez silnejšie využívanie outsourcingu a offshoringu a pevnejšiemu previazaniu cez vertikálnu integráciu dodávateľov. Práve takto sa spoločnosti môžu prispôsobiť novým podmienkam okolia. Trh sa stáva čím ďalej voľnejší aj z dôvodu nízkych bariér vstupu na trh. Dôležité je si však stále uvedomovať, že práve trh je stále miestom, ktoré uspokojuje základné potreby človeka nevyhnutné pre život (Battersby 2012).
Na druhej strane však na to nevyhnutne musí reagovať legislatíva, aby navzdory neregulovateľné prostredie udržala v priaznivých hraniciach. Popisovaná nevyhnutnosť efektívneho limitovania konkurenčného prostredia sa prejavuje aj v silnejšej kooperácie medzi retailérmi, či aj vo využívaní nových podôb spolupráce (spolupráca s verejným sektorom, tvorba aliancií, ale aj joint ventures).
Budúcnosť maloobchodu potravín a doteraz opisované výzvy či zmeny budú nevyhnutne prepojené s podporou technológií. Pojmy ako e-commerce, m-commerce a sociálne siete predstavujú odpovede na prognózu charakteru činností retailu. Technológie sa budú orientovať aj na zvyšovanie efektívnosti využívaním nových technológií. Budú limitovať dimenzie inovácií pre maloobchod v podobe globálnych multi – kanálových ciest, integrácií medzi kamennými a internetovými obchodmi cez vytváranie nových formátov predajní pre zažitie intenzívnejších nákupných zážitkov.
Ponúknutý pohľad na budúcnosť maloobchodu s potravinami prehľadne prezentujú následné tabuľky (Tabuľka 1 a Tabuľka 2). Ako už bolo zmienené, je determinovaný oblasťami skúmania, pričom príspevok sa orientuje na tri najdôležitejšie (prostredie, výzvy a potenciálne inovácie), troma skupiny ovplyvňujúcich subjektov (spotrebiteľ, predajca, dodávateľ) a dvoma korigujúcimi faktormi (regulácia a technológia).

Tabuľka 1: Budúcnosť maloobchodu s potravinami z hľadiska oblastí skúmania a skupín ovplyvňujúcich subjektov
Zdroj: vlastné spracovanie

Trendy v maloobchode tvoria súbor externých podmienok na vznik konkurenčnej výhody. Sú to faktory, ktoré odvetvie dynamizujú, sú príčinou jeho zmien a rastúcej zložitosti. Aktuálna situácia v maloobchode je poznačená nasýtenými trhmi, napredujúcim procesom koncentrácie a zosilňujúcim sa konkurenčným bojom. Štrukturálne zmeny v maloobchode nie sú ešte ukončené. Dôsledkom vplyvu trendov je zmena dynamiky a zložitosti podnikateľského prostredia v maloobchode.
Zvyšovanie dynamiky prináša zväčšovanie priestoru a možnosti na vznik konkurenčnej výhody. Vplyv dynamiky je paradoxný, pretože ponúka pružným a priekopníckym maloobchodníkom nové príležitosti a konzervatívnym a neambicióznym podnikateľom v maloobchode skôr hrozby. Aj samotné trendy sú vnútorne premenlivé a veľmi dynamické. K novým trendom možno zaradiť najmä oblasť technológií a už zahrnutej globalizácie (pozn. [6]). Podčiarkujúc najvýznamnejšie oblasti, ktorým sa budúci retailér musí prispôsobovať, sa ako významnejšie formujú najmä oblasti napojené na zmeny v demografii obyvateľstva (spomaľovanie rastu počtu obyvateľstva), technológiu (efektívnosť prevádzky) a inovácie (najmä nové organizačné formy) (Körmendy a Konštiak 2005).

Tabuľka 2: Budúcnosť maloobchodu s potravinami z hľadiska oblastí skúmania a skupín korigujúcich faktorov
Zdroj: vlastné spracovanie

Tessun zo spoločnosti Future Thinking & Training predstavil nasledujúcich päť scenárov, ktoré poskytujú stručný obraz toho, ako by sa mohol maloobchodný trh vyvinúť v najbližších piatich rokoch. S použitím týchto scenárov môžu odborníci na prieskum trhu identifikovať príležitosti a hrozby a odvodiť prípadné kroky, ktoré by sa dali podniknúť s cieľom využitia príležitostí, prípadne prevencie hrozieb. Takto opisuje spomínané scenáre (GfK Slovakia 2009):
1. Maloobchodný trh v rozdelenej spoločnosti – nízka úroveň rastu rozdelí spoločnosť a povedie k nákupom orientovaným na ceny a zľavy v diskontných predajniach.
2. Prebudenie sa maloobchodného trhu – solídny rast a konzervatívne štruktúry povedú k regionálnej konkurencii v doplnkových službách na maloobchodnom trhu.
3. Maloobchodný trh ako inovatívny líder – rast nových trhov a dominancia mladej generácie podporujú súťaživosť vedúcu k poskytovaniu moderných doplnkových služieb na trhu.
4. Maloobchodný trh určujúci trendy – rast a moderné štruktúry povedú k regionálnej, ale mobilnej konkurencii v doplnkových službách na maloobchodnom trhu.
5. Maloobchodný trh ako virtuálny výrobca – klesajúci blahobyt a prosperita povedie k zmene zákazníkov orientovaných na cenu na zákazníkov nakupujúcich priamo on-line.

Čo sa týka Slovenska, maloobchod sa bude vyvíjať štandardne presne tak, ako v iných európskych krajinách. Bude rásť skupina spotrebiteľov, ktorá bude preferovať diskontný predaj či iné cenovo lacnejšie ponuky obchodu, a na druhej strane v ekonomicky silných regiónoch budú rásť skupiny spotrebiteľov, ktoré budú preferovať kvalitu sortimentu v supermarketoch či v špecializovanom obchode. Prevládať budú uváženejšie nákupy, lepšie plánovanie nákupov najmä nepotravinárskeho tovaru, lepšie reakcie na akciové ponuky obchodu, ktoré budú predstavovať kľúčový faktor ovplyvňujúci nákupné správanie najmä u obyvateľov s nižšou úrovňou príjmov.
Naďalej bude dochádzať k vytváraniu a presadzovaniu sa širokometrážnych maloobchodných predajní s potravinami na úkor miestnych / lokálnych malých maloobchodných predajní, ktoré sú vlastnené prevažne malým podnikateľským subjektom. Navzdory tomu sa na Slovensku začína rozširovať povedomie a popularita kvalitných zdravých potravín, ktoré nie sú dovážané do krajiny, ale ktoré sú produkované či poskytované miestnymi subjektmi. Obyvatelia budú čoraz viac porovnávať kvalitu potravín aj napriek tomu, že pri nižších príjmoch budú nútený hľadieť aj na cenu. Racionálne by sa mali zameriavať viac na lokálnych producentov potravín než na nákup potravín z veľkých maloobchodných reťazcov ak by dochádzalo aj k vyrovnávaniu cien medzi týmito dvoma typmi predajní.
Pri naplnení scenára, v ktorom by dochádzalo k ďalšiemu zániku miestnych malých maloobchodných predajní na Slovensku, boli by sme svedkami negatívnych dopadov na celú ekonomiku. Poukazujúc na to, že menší podnikatelia podporujú ekonomiku, v ktorej pôsobia a samozrejme odbytom ich produktov, dochádza k ďalšiemu pozitívnemu efektu tak pre jednotlivé subjekty ako aj celé hospodárstvo. Z toho dôvodu malí podnikatelia majú veľký význam nie len pre miestne obyvateľstvo, ale aj pre optimálny chod celej slovenskej ekonomiky.
Skúmaním budúceho vývoja maloobchodu potravín sa načrtávajú možnosti pre jeho zefektívnenie. Uvedomenie si výziev či rizík, s ktorými musí retail vo svojom budúcom účinkovaní počítať predstavuje základ pre definovanie jeho nevyhnutných oblastí zmien.
Nasledujúce odporúčania sú koncipované pre maloobchod potravín všeobecne, to znamená, že jednotlivé usmernenia sú aplikovateľné aj pre slovenský trh s potravinami. Vychádzalo sa pri tom aj z názorov a pohľadov rôznych odborníkov – najmä zahraničných (pozn. [7]), ktorých odporúčania už v minulosti vykazovali značnú mieru dosiahnuteľnosti a optimálnosti pre maloobchod potravín.
Mnohí autori vychádzajú pri koncipovaní možností zefektívnenia fungovania maloobchodu z tzv. pozitívnych a negatívnych asociácií. Inak povedané pri tvorbe odporúčaní sa orientujú na to, aby maloobchod po zefektívnení využíval a vytváral čo najviac pozitívnych asociácií spojených s nakupovaním v jeho priestoroch. Na druhej strane, aby absentoval alebo aspoň minimalizoval postavenie negatívnych asociácií, ktoré znižujú efektivitu jeho fungovania.
Z hľadiska tvorby pozitívnych súvislostí je dôležité, aby sa retailér orientoval na spríjemnenie, urýchlenie a vytvorenie jednoduchšieho prístupu k tvorbe a vykonávaniu nákupných rozhodnutí. Tu je badateľný priestor pre uplatnenie nástrojov pre spríjemnenie prostredia predajne, ktoré si vie samotný maloobchod diktovať (dekorácie, demonštrácie, prehľadnosť regálov, jednoduchá orientácia, ústretový personál) a ktoré sú dané externými faktormi (stretávanie príbuzných či známych ľudí, obchod ako funkcia relaxu, optimálne prijatie otváracích hodín).
Ďalej tu vystupujú odporúčania pre tvorby sortimentu produktov a vonkajšieho prostredia obchodu (najmä efektívne parkovisko a dostupnosť obchodu). V neposlednom rade stoja faktory, ktoré determinujú fungovanie maloobchodu s potravinami vo všeobecnosti a ktorým sa retailér musí prispôsobovať. Ovplyvňujú všetky doteraz opisované oblasti pre zefektívnenie a majú razantný vplyv aj na finančné ukazovatele efektívnosti fungovania maloobchodu s potravinami. Jedná sa o legislatívu (pozn. [8]), respektíve celkovo o súťažnú politiku toho – ktorého štátu, ktorá by sa mala orientovať na obmedzovanie zneužívania ekonomickej sily obchodných reťazcov a predstavovala by dohľad nad vytváranými koncentráciami. Tým pádom by dochádzalo k zabezpečeniu zdravého konkurenčného prostredia, čo by malo za následok enormný nárast efektívnosti retailu potravín. Nadväzujúcim krokom, by mohlo byť vypracovanie efektívnej legislatívy, ktorá by podporila konanie integrovanej inštitúcie prípadne novelizácia zákonov, ktoré sú účinné v súčasnosti.
Príspevok definoval viaceré oblasti, ktoré pôsobia ako možnosti zefektívnenia fungovania maloobchodu potravín. Práve Obrázok 2 ilustratívne prezentuje doposiaľ propagované závery.

Obrázok 2: Pozitívne a negatívne asociácie pre maloobchod s potravinami
Zdroj: vlastné spracovanie

3. Záver

Trend substituovania klasických obchodov s potravinami formátmi väčšieho rozsahu akými sú napr. hypermarkety – označený ako modernizácia retailu s potravinami mal za následok vytváranie potravinových púští. Na jednej strane je dôležité podotknúť, že v súčasnosti medzinárodné spoločnosti vyhľadávajú zjavné príležitostí najmä v rozvojových ekonomikách, predovšetkým v realizácii svojho potenciálu cez formáty väčšieho rozsahu. Usilujú sa o zlepšenie svojich podielov na trhoch. A čím ďalej tým viac opomínajú svoju tradičnú úlohu zabezpečovania kvalitných potravín. Na druhej strane však nesmieme opomenúť fakt, že potraviny sú artiklom nevyhnutným pre človeka a ich bezpečnosť a dostupnosť priamo determinuje kvalitu života spotrebiteľov.
Analýzou prístupov k chápaniu a skúmaniu potravinových púští príspevok došiel k záveru, že v podmienkach Slovenskej republiky sa autori v nízkej miere alebo okrajovo zaoberajú problematikou food deserts. Orientujú sa hlavne na výskum tejto oblasti v hlavnom meste a absentuje komplexnejšia analýza vidieckeho prostredia. A práve toto územie by bolo potrebné zmapovať keďže sa vyznačuje najvyššou mierou potenciálneho vytvorenia potravinových púští.
V zahraničnej literatúre existuje množstvo príspevkov orientujúcich sa tak na definovanie potravinových púští v teoretickej rovine, ako aj na praktickú aplikáciu. Mnohé z nich sú adaptovateľné na podmienky Slovenskej republiky a preto je potrebné poukázať na možnosť získavania skúseností slovenských odborníkov práve na základe výsledkov zo zahraničia.
Nahradzovanie malých formátov predajní potravín širokometrážnymi predajňami je v príspevku označované ako modernizácia maloobchodu s potravinami. Takýto postoj je prijímaný z toho dôvodu, že modernizácia označuje istú formu prispôsobovania sa najnovším poznatkom. Tak isto aj segment retailu potravín sa prispôsobil novým trendom svojho okolia tak, že začali prevládať viac sofistikované predajne väčších rozmerov. Tak ako pri každých nových trendoch, aj pri tejto forme modernizácie je potrebné, aby sa zainteresované subjekty zapojili v efektívnej miere tak, aby využili príležitosti, ktoré im modernizácia môže priniesť.
Keďže modernizácia maloobchodu s potravinami predstavuje stále prebiehajúci trend, ktorý so sebou prináša tak príležitosti ako aj hrozby, príspevok ponúka aj teoretický pohľad na budúcnosť maloobchodu s potravinami. Je zrejmé, že nástroje informačno-komunikačných technológií budú zasahovať do každej oblasti fungovania tohto segmentu. Meniť sa bude aj sila, postavenie a úlohy spotrebiteľa. Už to nie je len faktor, ktorý prijíma stratégiu retail manažéra, ale sám ju aj ovplyvňuje.
Uspokojovanie základných potrieb prostredníctvom obstarania potravín predstavuje nevyhnutnú činnosť pre každého spotrebiteľa. Preto je dôležité, aby sa oblasti maloobchodu s potravinami tak v rovine food deserts ako aj v rovine analýzy možnej budúcnosti venovala adekvátna pozornosť aj odbornej verejnosti.

Poznámky/Notes

[1] Je potrebné vyzdvihnúť štúdie od zahraničných autorov ako napr. Walker et al., 2012; Wrigley et al. 2002; Apparicio et al., 2007; či Reisig – Hobiss, 2000.
[2] Jedná sa najmä o príspevky ako napr. Dolan a Humphrey 2000, Kherralah 2000, Reardon a Barrett 2000, Wheaterspoon, Cacho a Christy 2001, Kirsten a Sartorius 2002, Gibbon 2003, Reardon et al. 2003, Wheaterspoon a Reardon 2003, Humphrey, McCulloch a Ota 2004, Minot a Ngigi 2004, Minten 2008.
[3] Príspevok uvádza napríklad tieto prístupy: – Furey et al. (2001) – hranica 15 min. cesty využitím automobilu, – Wrigley et al. (2002) – hranica 500 m od bydliska spotrebiteľa, – Križan a kol. (2009) – hranica 15 min. cesty využitím mestskej hromadnej dopravy, – Ver Ploeg et al. (2009) – hranica 15 min. cesty chôdzou.
[4] Napríklad Reinartz 2011, Dellaert 2011, Krafft 2011, Kumar 2011, Varadarajan 2011.
[5] Konkrétne o subjekt, ktorý reguluje správanie všetkých zainteresovaných subjektov najmä z legálneho hľadiska (štátna správa cez legislatívu – zákony).
[6] A na to nadväzujúcej internacionalizácie.
[7] Príspevok vyzdvihuje najmä názory publikované v štúdiách Geuens 2003, Brengman 2003, S´Jegers 2003 z toho dôvodu, že predstavujú kľúčové práce, z ktorých čerpajú autori aj v súčasnosti a ktorých myšlienky sú aplikovateľné aj na súčasnú dobu.
[8] Táto možnosť je definovaná ako nevyhnutná zmena aj v podmienkach slovenského trhu. Príkladom pre nás môže byť český trh, kde pre túto úlohu bola vytvorená integrovaná inštitúcia súťažnej politiky.

Literatúra/List of References

[1] Apparicio, P., Cloutier, M. a Searmur, R., 2007. The case of Montréal’s missing food deserts: Evaluation of accessibility to food supermarkets. In: International Journal of Health Geographics. 2007, 6(4), s. 16-23. ISSN 1476-072X.
[2] Battersby, J., 2012. Beyond the food desert: finding ways to speak about urban food security in South Africa. In: Geografiska Annaler: Series B, Human Geography. 2012, 94(2), s. 141-159. ISSN 1468-0467.
[3] Clarke, G. a Bennison, D., 2004. Extending the food desert debate. Bingley: Emerald Group Publishing, 2004, s. 12. ISBN 978-18-4544-362-7.
[4] Cummins, S. a Macintyre, S., 2002. A systematic study of an urban foodscape: The price and availability of food in Greater Glasgow. In: Urban Studies. 2002, 39(11), s. 2115-2130. ISSN 1360-063X.
[5] Hendrickson, D., Smith, CH. a Eikenberry, N., 2006. Fruit and vegetable access in four lowincome food deserts communities in Minnesota. In: Agriculture and Human Values. 2006, 23(3), s. 371-383. ISSN 1572-8366.
[6] Körmendy, V. a Konštiak, P., 2005. Analýzy a stratégie marketingového manažmentu. Bratislava: IRIS, 2005. ISBN 80-89018-83.
[7] Križan, F. a Danielová, K., 2008. „Potravinové púšte“ definované na základe merania dostupnosti – prípadová štúdia mesta Bratislava. In: Urbanismus a územní rozvoj. 2008, 11(3), s. 26-30. ISSN 1212-0855.
[8] Križan, F., Riška, M. a Bilková, K., 2013. Mapovanie potravinových púští v rurálnom prostredí: prípadová štúdia z funkčného mestského regiónu Bratislava. In: Ekonomické rozhľady. 2013, 42(2), s. 198-209. ISSN 0323-262X.
[9] Križan, F., Tolmáči, L. a Lauko, V., 2009. Identifikácia „potravinových púští“ na území mesta Bratislava aplikáciou mier dostupnosti. In: Ekonomický časopis. 2009, 53(10), s. 959-972. ISSN 0013-3035.
[10] Lauko, V., Križan, F. a Tolmáči, L., 2008. Potravinársky maloobchod na Slovensku: rurálne prostredie, čas a miesto nákupu. In: Acta Facultatis Rerum Naturalium Universitatis Comenianae, Geographica. 2008, 51, s. 41-55. ISSN 0373-8205.
[11] Mcentee, J. a Agyeman, J., 2010. Towards the development of a GIS method for identifying rural food deserts: Geographic access in Vermont, USA. In: Applied Geography. 2010, 30(1), s. 165-176. ISSN 0143-6228.
[12] Michniak, D., 2002. Dostupnost ako geografická kategória a jej význam pri hodnotení územno-správneho členenia Slovenska. Kandidátská disertační práce- Geografický ústav Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 125 strán.
[13] Reising, V. a Hobbiss, A., 2000. Food deserts and how to tackle them: a study of one city´s approach. In: Health Education Journal. 2000, 59(2), s. 137-149. ISSN 1478-8176.
[14] Russell, S. a Heidkamp, C., 2011. “Food desertification”: The loss of a major supermarket in New Haven, Connecticut. In: Applied Geography. 2011, 31(4), s. 1197-1209. ISSN 0173-7619.
[15] Smoyer-Tomic, K. et al., 2006. Food Desserts in the Praires? Supermarket Accessibility and Neighborhood Need in Edmonton, Canada. In: The Professional Geographer. 2006, 58(3), s. 307-326. ISSN 1467-9272.
[16] Tessun, F., 2009. Patiënten ervaren grote verschillen tussen ziekenhuizen, 2009. [online]. [cit. 2017-03-19]. Dostupné na: <http://www.gfk.com/sk/insights/press-release/patienten-ervaren-grote-verschillen-tussen-ziekenhuizen/>
[17] Walker, R., Block, J. a Kawachi, I., 2012. Do residents of food deserts express different food buying preferences compared to residents of food oases? A mixed-methods analysis. In: International Journal of Behavioral Nutrition and Physical Activity. 2012, 9(41), s. 13-26. ISSN 1479-5868.
[18] Wrigley, N. a Lowe, M., 2002. Reading Retail: A Geographical Perspective on Retailing and Consuption Spaces. London: Arnold, 2002, s. 280. ISBN 978-03-40706619.

Kľúčové slová/Key Words

maloobchod, food retail, food desert, dostupnosť potravín
retail, food retail, food desert, availability of food

JEL klasifikácia

D21, M31, R11

Résumé

Theoretical view on “food deserts” and on the future of food retailing
The on-going modernization of food retailing has most prominently reflected in the trend of replacing traditional small businesses with larger scale formats. In many cases, there is a negative impact of this process, and as a result, many experts are following the rules of the functioning of this segment. They offer an image of the future distribution of food retailing by defining the impacts of these deals.
The effectiveness of the aforementioned negative consequences greatly affects food coverage and availability for the population. When retail manager is deciding on the location of a retail food business, he takes into account the market share indicator along with the expected turnover and not the availability of food for the purchasers. So there are areas with insufficient saturation of basic and necessary human needs – called food deserts.
The issue of such territories did not reach as much interest in the Slovak professional public as the focus of foreign authors. For this reason, the contribution focuses on providing of review of theoretical approaches to food deserts as well as on the future of food retailing.

Kontakt na autorov/Address

Ing. Erika Dudáš Pajerská, PhD., Ekonomická univerzita v Bratislave, Podnikovohospodárska fakulta so sídlom v Košiciach, Katedra obchodného podnikania,
Tajovského 13, 041 30 Košice, e-mail: erika.dudas@pajerska.sk

Recenzované

20. máj 2017 / 31. máj 2017