Využitie multimediálnych výskumných laboratórií v praxi. Časť II.

image_pdfimage_print

Využitie multimediálnych výskumných laboratórií v praxi. Časť II.

Príspevok akcentuje význam inovácií výučby predmetov orientovaných na aktívnu participáciu vysokoškolských študentov na reálnych projektoch v previazanosti na spoluprácu so subjektmi hospodárskej praxe, a to vďaka využitiu potenciálu multimediálnych výskumných laboratórií v kontexte využitia nových prístupov vo výučbe, akým je napríklad tzv. design thinking. Aktuálne trendy vo vysokoškolskom vzdelávaní zdôrazňujú zmeny vo výučbe zamerané na zvyšovanie uplatniteľnosti absolventov na trhu práce aj v kreatívnej ekonomike, do ktorej oblasti spadá aj marketing, marketingová komunikácia a reklama.

Design Thinking

Design Thinking (alebo dizajnové myslenie) umožňuje aktivovať kreativitu a inovačný potenciál človeka, či už sa jedná napríklad o zamestnancov či študenta. Dizajnové myslenie možno chápať ako kuchárku, podľa ktorej možno viesť inovačný projekt, ktorého cieľom je riešenie nejakého problému cieľovej skupiny zákazníkov či užívateľov.
Pojem Design Thinking vznikol vo firme IDEO, ktorá sa dlhodobo zaoberá dizajnom služieb. Neexistuje jednotná definícia metodiky Design Thinkingu. Samotný proces je taktiež opísaný mnohými spôsobmi, ktoré sa od seba (nie zásadne) líšia. Design Thinking je metodológia využívaná na vytváranie nápadov a zlepšenie služieb, produktov, procesov alebo priestorov. U Design Thinkingu je alfou aj omegou orientácia na zákazníka a porozumenie jeho potrebám. Design Thinking nehľadá riešenia pre subjekt (firmu, inštitúciu, fyzickú osobu), ale pre jeho zákazníka. Design Thinking pochádza z oblasti dizajnu a primárne cielil na dizajnové firmy a viedol tímy k návrhom produktov. Avšak Design Thinking je použiteľný nielen na hľadanie nových riešení pre hmotné produkty, ale je aplikovateľný aj do oblasti služieb a všeobecne všetkého, čo zákazník požaduje. Je vhodný pre rýchle hľadanie inovatívnych riešení naprieč odvetviami. Dizajnovou výzvou môžu byť zásadné sociálne problémy či každodenné problémy ľudí. V zásade platí, že čím väčší a dôležitejší je problém a jeho riešenie, tým vyššia je motivácia tímu (Lugmayr a kol. 2014).
Dizajnové myslenie sa stalo neoddeliteľnou súčasťou dizajnu a inžinierskych odborov, rovnako ako podnikanie. Má tiež vplyv na vzdelávanie 21. storočia, pretože zahŕňa kreatívne myslenie pri riešení problémov (Razzouk a Shute 2012). Design Thinking je súbor metód a spôsobov myslenia s cieľom riešiť problémy, hľadať možnosti a generovať inovatívne riešenia zamerané na človeka. Je to rámec zostavený z radu krokov a súvisiacich metód. V jadre je Design Thinking (často spomínaný ako Human Centered Design) prijatím perspektívy zameranej na človeka.
Idris Mootee charakterizuje dizajnové myslenie ako spôsob, ako naučiť biznismenov myslieť ako dizajnéri a naopak. Dizajn Thinking je podľa neho rovnováha medzi biznisom a umením, štruktúrou a chaosom, intuíciou a logikou, myšlienkou a realizáciou, hravosťou a formalitou, kontrolou a splnomocnením (Mootee 2013). Jedným z najdôležitejších atribútov dizajnového myslenie je empatia. Design Thinking stavia do stredu záujmu človeka, ktorý je zároveň objektom výskumu, čím možno získať objektívne informácie o zákazníkovi. V dizajnovom procese vzniká veľké množstvo hypotéz, ktoré sú testované a selektované na účel výberu tých najlepších.
Empatia poskytuje reálny náhľad do situácií, s ktorými sa môže pri využívaní produktu či služby zákazník stretnúť, alebo dokonca predpovedať potreby, o ktorých zákazník ešte sám nevie. Empatia teda umožňuje produkt či službu inovovať a zvyšovať tak pridanú hodnotu (Brown a Katz 2009).
Implementácia dizajnové myslenie ale nemusí skončiť len pri návrhu nových produktov. Ak sa aplikuje dovnútra organizácie, môže pomôcť naštartovať organizačnú zmenu či zmenu firemnej kultúry. Podľa R. Martina treba presadiť využitie Design Thinkingu zamestnancami, vedením organizácie i investormi (Martin 2009). Cieľom je kolaboratívna forma spolupráce a orientácia na zákazníka. Môžeme potom hovoriť o spoločnosti orientovanej na dizajnové myslenie. Jednou z najvýznamnejších oblastí, kde Design Thinking našiel svoje uplatnenie sú služby. Dizajn služieb kombinuje metódy a postupy z mnohých odborov, od čisto manažérskych metód, až po produktový manažment a webdizajn. Súčasne čerpá inšpiráciu v sociológii a umeleckých odboroch (Hazdra 2013).
O využiteľnosti a obľúbenosti dizajnového myslenie hovoria príklady spoločností, ktoré Design Thinking aktívne používajú: Nike, Apple, IBM, GE, Samsung a mnoho ďalších.

Multimediálne laboratóriá v praxi

Náležité fungovanie multimediálneho laboratória predpokladá zapojenie študentov a pedagógov fakulty, prípadne univerzity. Pedagógovia môžu vystupovať v úlohe vyučujúceho či facilitátora vo výučbe systémom Design Thinking, môžu byť supervízori komerčných zákaziek, iniciátori a koordinátori spolupráce s praxou, medzinárodnej spolupráce či realizátori akademických výskumov. Študenti sú do laboratória zapojení formou účasti vo výučbe na kurzoch Design Thinkingu. Ďalej môžu spolupracovať na komerčných zákazkách či participovať na svojich vlastných výskumoch (v rámci bakalárskych, diplomových či dizertačných prác) či poskytovať protokolárnu pomoc akademikom.
Jednou z rovín fungovania multimediálnych laboratórií je centrum pre spoluprácu s praxou. Tá môže prebiehať týmito spôsobmi:
• ponuka služieb laboratória komerčným subjektom (zákazky),
• realizácia výučby pre firmy (formou kurzov, workshopov, letných škôl),
• možnosť zadania úloh študentom,
• ponuka stáží a praxe študentov vo firmách,
• realizácia workshopov a prednášok odborníkov z praxe pre študentov,
• spracovanie bakalárskych či diplomových prác pre firmu,
• spolupráca na vede a výskume (transfer vedomostí a technológií),
• podpora školy (sponzoring výučby, semestrálnych kurzov).

Pre založenie laboratória sú nutné nasledovné kroky, ktoré sú univerzálne platné a aplikovateľné. Jednotlivé kroky sú formulované takto:
• definovať účel a cieľ laboratória – čo a ako chceme testovať,
• zistiť vhodné spôsoby, potrebné technické vybavenie a priestor na realizáciu,
• nastaviť spoluprácu – personálne zabezpečenie, získať expertov, zapojiť študentov a ďalšie zainteresované osoby,
• zabezpečiť financovanie z vhodných zdrojov (projektových a dotačných výziev, príp. vlastných),
• nájsť partnerov – sieťovanie, cesty na komercializáciu výstupov.

Multimediálne laboratórium v rámci univerzity zahŕňa študentov aj pedagógov, ktorí sa podieľajú na všetkých troch úrovniach fungovania laboratória – centra pre spoluprácu s praxou, vedeckého pracoviska aj praktického výučbového predmetu. Portfólio služieb takéhoto laboratória generuje výstupy v podobe komerčných aktivít, rôznych foriem spolupráce s praxou, medzinárodnej spolupráce a vedecko-výskumných výsledkov. Využitie laboratória teda predpokladá okrem výskumného prínosu tiež presah do komercionalizácie výstupov a s tým spojenej spolupráce s praxou.

Komparatívna analýza výučby Design Thinkingu v Českej republike

Po dôkladnej rešerši webových stránok univerzít a vysokých škôl pôsobiacich v Českej republike a ich informačných systémov bola zostavená tabuľka č. 1, ktorá zobrazuje kompletný prehľad možností štúdia Design Thinkingu na českých vysokých školách. Analýza nezohľadňuje jednorazové kurzy a školenia konané na akademickej pôde škôl, ale iba výučbu, ktorá prebieha pravidelne. Tabuľka obsahuje aj informácie o univerzite, fakulte, odbore či katedre, na ktorej sa predmet vyučuje. Ďalej kreditovú a hodinovú dotáciu, odporúčaný ročník štúdia (v prípade, že je uvedený) a ďalšie poznámky.

Tabuľka 1: Komparácia výučby Design Thinkingu v Českej republike
Zdroj: vlastné spracovanie

Z analýzy vyplýva, že výučba Design Thinkingu nie je v Českej republike príliš rozšírená. Pravidelná výučba prebieha len na Vysokej škole ekonomickej v Prahe a Masarykovej univerzite, kde pôsobí Ústav informačných štúdií a knihovníctva (KISK), ktorý je považovaný za priekopníka Design Thinkingu v Českej republike. KISK ponúka aktuálne dva predmety tohto zamerania, pričom predmet Service dizajn bol vyučovaný naposledy v roku 2015. Vysoké učení technické v Brne ponúka kurzy kreatívneho myslenia v rámci celoživotného vzdelávania.

Pre porovnanie jednotlivých kurzov boli analyzované aj dostupné sylaby predmetov na účely porovnania zameranie, predpokladov, cieľov a osnov predmetov. Analýza syláb predmetov týkajúcich sa Design Thinkingu preukázala zhodné rysy kurzov, ktoré sú tieto:
– kurzy nevyžadujú predchádzajúce skúsenosti s Design Thinkingom ani predchádzajúcu prax,
– na začiatku kurzu je študentom uvedený teoretický rámec, ktorý vysvetľuje metódy a postupy Design Thinkingu, nasleduje aplikácia teórie do praxe nácvikom na reálnom projekte či prípadovej štúdii,
– využitie Design Thinkingu je široké, metodika je teda využívaná v rôznych odboroch a študijných programoch,
– v dvoch prípadoch je súčasťou výučby i finálna prezentácia dosiahnutých výsledkov v tímoch.

Pre nastavenie výučby dizajnového myslenia v rámci Multimediálnych výskumných laboratórií je kľúčové zistenie, že neexistujú konkrétne predpoklady či prerekvizity pre zapísanie študentov do kurzu. Avšak je žiaduce študentov zoznámiť s teóriou, metódami a prístupmi Design Thinkingu a potom na praktických zadaniach vyskúšať teóriu v praxi. Dizajnové myslenie je taktiež univerzálnym rámcom aplikovateľným do rôznych odborov a oblastí, takže jeho využiteľnosť je široká. Maximálny počet zapojených študentov je 20 až 25 pri priemernej kreditovej dotácii 5 kreditov. Kurzy sú organizované buď ako pravidelná výučba či bloková výučba s využitím času medzi jednotlivými blokmi pre samostatnú prácu.

Komparatívna analýza výskumných laboratórií pri univerzitách v Českej republike

V súčasnosti existujú v Českej republike desiatky laboratórií a výskumných zariadení pri univerzitách. Na účely príspevku boli vybrané laboratóriá disponujúci zariadením na výskum ľudského správania s potenciálnym presahom do oblasti marketingu a prieskumu trhu. Získané údaje budú použité na účely komparatívnej analýzy, z ktorej výsledkov budú následne vyvodené východiská pre tvorbu modelu Multimediálnych výskumných laboratórií.
Dáta do analýzy boli získané formou desk research alebo osobnou návštevou a v laboratóriách a rozhovormi s poverenými osobami. Pred začiatkom výskumného šetrenia boli stanovené kritériá dôležité pre založenie Multimediálneho výskumného laboratória. Tieto kritériá a ich naplnenie na jednotlivých univerzitách obsahuje tabuľka č. 2.

Tabuľka 2: Komparácia výskumných laboratórií v Českej republike
Zdroj: vlastné spracovanie

Výskumné laboratóriá podrobené analýze fungujú na stredne veľkých až veľkých univerzitách v Česku (od 8 500 do 33 000 študentov celkom). Všetky laboratóriá vznikli v období rokov 2011 až 2016 a financované boli z grantov a projektov EÚ (iba v jednom prípade z vlastných prostriedkov fakulty). Laboratóriá sú súčasťou fakúlt rôzneho zamerania, od pedagogických, prevádzkovo ekonomických až po prírodovedeckú fakultu. Oblasti výskumov sú ovplyvnené zameraním fakúlt a väčšinou sa jedná o výskum ľudského správania pri aplikácii metód neuromarketingových prístupov.
Medzi základné vybavenie takmer všetkých skúmaných laboratórií patrí eye-trackingové zariadenie výrobcov Tobi či RED, EEG čelenky monitorujúci mozgové vlny (elektroencefalografia). Medzi ďalšie zariadenia na meranie, ktorými laboratóriá disponujú, patrí GSR (Galvanic Skin Response) – zariadenie na analýzu vodivosti / odporu kože, EKG (elektrokardiograf) či EMG (elektromyopatia). Všetky spomínané prístroje patria do skupiny biometrických metód, tzn. neuromarketingu. Špičkovo vybavené laboratóriá ďalej disponujú spektroskopickými prístrojmi, sadami pre virtuálnu realitu, meračmi hladiny hormónov atď. V Českom univerzitnom prostredí patrí k najlepšie vybaveným HUME LAB Masarykovej univerzity v Brne a HUBRU Českej poľnohospodárskej univerzity v Prahe.
Univerzitné laboratóriá disponujú priestorom s veľkosťou od 12 m2 až po laboratória o veľkosti stoviek metrov štvorcových. Väčšina zariadení v laboratóriách je mobilná, takže dovoľuje výskum ako v laboratórnom prostredí, tak v teréne.
Čo sa týka personálneho zabezpečenia, prevádzka laboratórií obsluhuje vo väčšine prípadov od jedného po štyri osoby pracujúce na hlavný pracovný pomer. Pre prevádzku laboratórií je nepostrádateľný výskumník a vo väčšine prípadov aj technik, ktorý má v kompetencii technické zariadenie laboratória a jeho prevádzku. Ďalej sú vo väčšine prípadov k dispozícii študenti doktorandských programov, ktorí sa na výskumoch podieľajú a pomáhajú s chodom laboratória. Do fungovania väčšiny skúmaných laboratórií sú zainteresovaní aj študenti danej fakulty či univerzity a to väčšinou formou výučby. Študenti môžu využívať zázemie a prístrojové vybavenie v rámci určených výučbových predmetov a v polovici prípadov aj pre účely spracovania svojich bakalárskych, diplomových a dizertačných prác. Samozrejmosťou je preškolenie a gescia pedagóga.
Všetky laboratóriá fungujú primárne pre účely vedeckých a pedagogických pracovníkov fakulty, príp. univerzity, ktorí zázemie a vybavenie používajú pre svoje vedeckú činnosť a publikačnú činnosť. Zo všetkých analyzovaných laboratórií iba dve, a to HUME LAB a HUBRU, využívajú aktívne výskumné laboratóriá aj pre komerčné účely. Ponúkajú služby ako prenájom laboratória, jeho zariadenia, regrutáciu študentov do výskumu, konzultácie, realizáciu školení metód výskumu atď. Ostatné laboratória fungujú len pre interné účely vedy a výskumu. Ako vyplynulo z rozhovorov s manažmentom laboratórií, dôvodom pre tento fakt je nedostatočná personálna a časová kapacita pre komercionalizáciu služieb laboratórií, príp. absencia potreby či nutnosti svoju činnosť rozvíjať smerom k podnikateľskému charakteru.
Ani jedno z analyzovaných laboratórií nijako vo svojom pôsobení neuplatňuje metódy Design Thinkingu. Tento trend je pozorovaný skôr na zahraničných univerzitách. Zámer prepojiť výskumné laboratórium s modernými výučbovými metódami typu Design Thinking možno teda považovať v českom prostredí za unikátny a novátorský.

Koniec II. časti.

Poznámky/Notes

Príspevok vznikol v rámci projektu KEGA č. 030STU-4/2018 – Elektronická platforma na zefektívnenie spolupráce medzi vysokými školami a priemyselnými podnikmi v oblasti vzdelávania.

Literatúra/List of References

[1] Balog, M. a kol., 2014. Možnosti rozvoja kreatívneho priemyslu na Slovensku. Bratislava: Slovenská inovačná a energetická agentúra, 2014. ISBN 978-80-88823-57-5.
[2] Barber, M., Donnelly, K. a Rizvi, S., 2013. An avalanche is coming: higher education and the revolution ahead. In: Pearson, s. 1-71, 2013. [online]. [cit. 2018-07-26]. Dostupné na: <http://med.stanford.edu/smili/support/FINAL%20Avalanche%20Paper%20110313%20(2).pdf>
[3] Brown, T. a Katz, B., 2009. Change by design: how design thinking transforms organizations and inspires innovation. New York: Harper Business, 2009. ISBN 978-0-06-176608-4.
[4] Čočková, R., 2018. Model Multimediální výzkumné laboratoře a jejího fungování s využitím principů Design Thinking. Dizertační práce. Zlín: Univerzita Tomáše Bati ve Zlíně, 2018.
[5] DeNatale, D. a Wassall, G. H., 2007. The Creative Economy: A New Definition. New England Foundation for the Arts, s. 1-64, 2007. [online]. [cit. 2018-07-24]. Dostupné na: <https://www.nefa.org/sites/default/files/ResearchCreativeEconReport2007.pdf>
[6] Európska komisia, 2010. Oznámenie komisie. EURÓPA 2020. Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, 2010. [online]. [cit. 2018-10-15]. Dostupné na: <http://ec.europa.eu/archives/growthandjobs_2009/pdf/complet_sk.pdf>
[7] European Commission, 2013. Report to the European Commission on: Improving the quality of teaching and learning in Europe´s higher education institutions. Luxembourg: Publications Office of the European Union, doi: 10.2766/42468, ISBN 978-92-79-30360-9, 2013. [online]. [cit. 2018-05-11]. Dostupné na: <http://ec.europa.eu/dgs/education_culture/repository/education/library/reports/m odernisation_en.pdf>
[8] European Commission, 2015. 6th University Business Forum: Forum report, Brussels, 2015. [online]. [cit. 2018-05-11]. Dostupné na: <http://ec.europa.eu/dgs/education_culture/repository/education/tools/docs/university-business-forum-brussels_en.pdf>
[9] Florida, R. L., 2002. The rise of the creative class: and how it’s transforming work, leisure, community and everyday life. New York: Basic books, 2010. ISBN 0-465-02476-9.
[10] Gullberg, G., Windmark, E., Nyström, M. a Landström, A. 2006. Design Thinking in Business Innovation: REMOTEL, s. 1-83, 2006. [online]. [cit. 2018-07-24]. Dostupné na: <http://www.stellenboschheritage.co.za/wp-content/uploads/Design-Thinking-inBusiness-Innovation.pdf>
[11] Hazdra, A., 2013. Skvělé služby: jak dělat služby, které vaše zákazníky nadchnou. Praha: Grada, 2013. ISBN 978-80-247-4711-8.
[12] Howkins, J., 2013. The creative economy: how people make money from ideas. London: Penguin Books, 2013. ISBN 978-0-14-197703-4.
[13] Kathman, J., 2002. Brand Identity Development in the New Economy. In: Design Issues. 2002, 18(1), s. 24-35. ISSN 0747-9360, 2002. [online]. [cit. 2018-09-24]. Dostupné na: <https://ieeexplore.ieee.org/document/6788687/>
[14] Kloudová, J. a kol., 2010. Kreativní ekonomika. Trendy, výzvy, příležitosti. Praha: Grada, 2010. ISBN 978-80-247-3608-2.
[15] Koucký, J., 2017. Nová evropská strategie podpory rozvoje vysokého školství. Universitas, 11.8.2017. [online]. [cit. 2018-08-16]. Dostupné na: <https://www.universitas.cz/ze-sveta/143-nova-evropska-strategie-podporyrozvoje-vysokeho-skolstvi>
[16] Lugmayr, A., Stockleben, B., Zou, Y. a kol., 2014. Applying “Design Thinking” in the context of media management education. 2014. [online]. [cit. 2018-3-12]. Dostupné na: <https://link.springer.com/article/10.1007/s11042-013-1361-8>
[17] Martin, R. L., 2009. The design of business: why design thinking is the next competitive advantage. Boston, Mass.: Harvard Business Press, 2009. ISBN 978-1-4221-7780-8.
[18] Mootee, I., 2013. Design thinking for strategic innovation: what they can’t teach you at business or design school. Hoboken: Wiley, 2013. ISBN 978-1-118-62012-0.
[19] Popela, P., Fischer, J. a kol., 2015. Strategický plán rozvoje vysokého školství v ČR do roku 2030 z pohledu vysokých škol: Doporučení pro MŠMT vyplývající ze strategických plánů rozvoje vysokých škol zapojených do projektu KREDO, Praha: MŠMT, 2015. [online]. [cit. 2018-08-14]. Dostupné na: <http://www.msmt.cz/vzdelavani/vysoke-skolstvi/ipn-kredo-kvalita-relevanceefektivita-diverzifikace-a>
[20] Razzouk, R. a Shute, V., 2012. What is Design Thinking and Why Is It Important? In: Review of Educational Research. AERA. 2012, 82(3), s. 330-338. DOI: 10.3102/003465431245729.
[21] Ručinská, S. a Ručinský, R., 2009. Partnerstvo univerzity a podnikov v regióne ako predpoklad regionálneho rozvoja. In: Teória a prax verejnej správy: Zborník príspevkov z vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou organizovanej Fakultou verejnej správy UPJŠ v Košiciach, 16.-17.10.2008. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 2009, s. 43-49. ISBN 978-80-7097-736-1.
[22] Škopová, D., 2007. Spolupráce vysokých škol s podnikatelským sektorem I. – zkušenosti ze světa. In: AULA. 2007, 15(2), s. 44-54, 2007. [online]. [cit. 2018-08-21]. Dostupné na: <ftp://193.87.31.84/0070429/18-2007-2-spoluprace-VS.pdf>
[23] University-Business Cooperation, 2017. State of University-Business Cooperation in Europe. Country reports, 2017. [online], [cit. 2018-10-10]. Dostupné na: <https://www.ub-cooperation.eu/index/reports>
[24] Zelený, M., 2006. Hledání nové Evropy: Od politického k podnikatelsko-vzdělávacímu modelu, 2006. [online]. [cit. 2018-08-21]. Dostupné na: <http://www.milanzeleny.com/Files/Content/HNE%20Adresa.doc>

Kľúčové slová/Key Words

vzdelávanie, kreatívna ekonomika, design thinking, multimediálne výskumné laboratórium, marketing
education, creative economy, design thinking, multimedia research laboratory, marketing

JEL klasifikácia/JEL classification

M31

Résumé

The utilisation of multimedia research laboratories in practice. Part II.

The paper emphasizes the importance of the innovations in the teaching of subjects focused on the active participation of university students on real projects within the liaison to cooperation with the subjects of economic practice, based on utilisation of the potential of multimedia research laboratories in the context of the use of new approaches in teaching such as design thinking. Current trends in higher education emphasize changes in teaching oriented on increasing the employability of graduates in the labour market, as well as in the creative economy, which includes marketing, marketing communication and advertising.

Kontakt na autorov/Address

Mgr. Romana Čočková, Ph.D., Univerzita Tomáše Bati ve Zlíně, Fakulta multimediálních komunikací, Ústav marketingových komunikací, Univerzitní 2431, 760 01 Zlín, Česká republika, e-mail: [email protected]

prof. Mgr. Peter Štarchoň, PhD., Univerzita Komenského v Bratislave, Fakulta managementu, Katedra marketingu, Odbojárov 10, 820 05 Bratislava, e-mail: [email protected]

Mgr. Lucia Vilčeková, PhD., Univerzita Komenského v Bratislave, Fakulta managementu, Katedra marketingu, Odbojárov 10, 820 05 Bratislava, e-mail: [email protected]

Recenzované/Reviewed

10. október 2018 / 25. október 2018